je izraelsko-americký spoločenský vedec. Je profesorom psychológie a behaviorálnej ekonómie na Dukovej univerzite v Durhame v štáte Severná Karolína, kde žije. Má mnoho ďalších akademických aj komerčných aktivít, najnovšie medzi nimi je položartovne nazvané Center for Advanced Hindsight (Centrum pre pokročilé spätné vysvetlenia). Napísal osem populárno-vedeckých kníh, najznámejšia z nich je Predictably Irrational, ktorá v slovenčine vyšla pod názvom Aké drahé je zadarmo. Okrem toho v českom a v slovenskom preklade vyšla aj jeho ďalšia kniha Ako klameme a teraz v češtine vychádza jeho najnovší titul venovaný problematike dezinformácií. Vydáva ju nakladateľstvo Práh pod názvom Nesmyslnost, z ktorej je aj úryvok. „Ľudia milujú zlosynov. Bez nich by všetky naše príbehy–od tých antických až po dnešné vysokorozpočtové filmy–boli veľmi nudné. Vďaka správaniu darebákov máme totiž jasne narysované morálne hranice, zlodusi vytvárajú dramatické situácie, scény a napätie a umožňujú nám dosiahnuť uspokojivý pocit, že je zlo nakoniec porazené. História nám poskytla množstvo skutočných príkladov stelesneného zla a v porovnaní s nimi vychádzajú ich fiktívne proťajšky ako úplní dobráci. Dnes sme však svedkami znepokojivého trendu. Pojmy, kedysi vyhradené len pre naozaj odpudivé typy – napríklad Adolf Hitler–,  sa dnes môže použíť proti každému, s kým nesúhlasíte. Ak vydržíte niekoľko hodín na sociálnych sieťach a prečítate si články o hlavných témach; nájdete tu množstvo ľudí, ktorí dostali nálepku nácka, fašístu, autoritára, páchateľa genocídy a tak ďalej. 
Už nestačí len konštatovať, že niekto má iný názor než my; musíme z neho urobiť hned zločinca. Hillary Clinton nemôže byť len prefíkaná liberálna politička a feministka, s ktorou druhí nesúhlasia, musí byť označená za organizátorku spolku pedofilov, čo zabíjajú deti. Donald Trump nemôže byť len hulvátsky, ambiciózny, populistický líder, s ktorým druhí nesúhlasia, ale musí byť ihneď fašistický ruský agent usilujúci o zničenie demokracie a o nastolenie stanného práva. A nielen politici dostávajú nálepky zlosynov–rovnako dopadnú aj bežní ľudia, či už pri osobnom kontakte alebo v príspevkoch na sieťach.
Zažil som to, keď ma tiež tak nečakane démonizovali. Jedného zvlášť nezabudnuteľného rána som sa prebudil a našiel som na sociálnych sieťach hneď desiatky notifikácií. V tých časoch som sa pokúšal podobným veciam vyhýbať, ale taký veľký počet upozornení sa nedal ignorovať. Niečo sa muselo stať, napadlo mi. Nemohol som si vtedy pomôcť a urobil som to, aj keď som dopredu vedel, že mi potom bude ešte horšie. Post, pri ktorom bol môj tag, začína zoširoka nasledujúcim strašidelným odstavcom:
‘Býk, ktorého vedú na porážku vidí, ako sú jeho bratov masakrujú pred očami, cíti ich krv a vníma, že vo vzduchu sa vznáša smrť; začne náhle besnieť a bojuje až do úplne posledného okamihu. Ale v poľnohospodárstve sú experti na psychológiu, ktorí vedia, čo urobiť, aby tento býk šiel na smrť pokojný, bez veľkých drám. Ideálna situácia je, keď býk ani netuší, že ide na porážku, keď je s výnimkou niekoľkých sekúnd pred úplným koncom pokojný, a potom už naraz visí hore nohami a pred ním sa leskne mäsiarov nôž. Moderné inžinierstvo pracujúce s našim vedomím sa zvlášť neodlišuje. Jeho zmyslom je viesť ľudí ku konečnému cieľu bez toho, aby o tom vedeli, teda aby išli na smrť zdanlivo dobrovoľne, krok za krokom.’
Príspevok bol podpísaný akýmsi Jonom. Potom, čo autor opísal osud nešťastných býkov, pokračoval detailným vysvetľovaním, že nacisti používali rovnaké triky z odboru ‘inžnierstva ľudského vedomia’, aby mohli posielať na smrť milióny Židov, Rómov, queer menšín a ľudí s telesnými a duševnými vadami počas holokaustu. No a nakoniec sa dostal až ku mne – pretože je tu prirodzene jasné spojenie medzi jatkami, plynovými komorami a profesorom Arielym.
Tak ako mäsiari a nacisti, som aj ja bol vrah, podľa Jona som bol dokonca hlavou ‘vedomej operácie ľudského inžinierstva’, ktorá mala zaviesť nič netušiace ľudstvo do záhuby. Konkrétne ma obvinil z toho, že som presvedčil ľudí o existencii ‘falošnej’pandémie a donútil ich, aby nosili rúška, bránil som deťom navštevovať starých rodičov, tých som zámerne izoloval a potom ich všetkých donútil, aby podstúpili očkovanie. 
Odporcov očkovania som negatívne onálepkoval ako konšpirátorov, aby som ich zdiskreditoval v očiach ‘predátorskej vlády’. A plus som vyhlásil, že som využíval svoje polovičné fúzy a briadku na to, aby som u ľudí vyvolal pocit, že som sám obeťou, čím som ich zmiatol a odviedol od skutočných zákerných zámerov. A na záver Jon žiadal, aby súd rozhodol o zásadnej veci, a síce ‘či Arielyho zločinom zodpovedá trest doživotného väzenia s nútenými prácami, alebo či by sa nemal rovno žiadať trest smrti’. Príspevok získal viac než tisíc komentárov a tisíce lajkov. Niektorí čitatelia dokonca vyhlasovali, že trest smrti nie je dostatočne tvrdým trestom pre takého zločinca, akým som. Tvrdili, že správam horšie ako nacisti. A moji kamaráti, Ilumináti, by mali byť zatvorení do volier v ZOO, aby boli verejne zosmiešňovaní. Popisovali ma ako ‘monštrum’ a prirovnávali k démonom, k diablovi a k biblickému zloduchovi Hamanovi.
Opisujem tieto posty nie preto, aby som vyzdvihol, ako nepriateľsky sa ku mne ľudia správali a ako ma označili. Chcem len ukázať, že takého veci sa dnes dejú. Berte to ako názorný príklad toho, aká vysoká miera žášte sa v podobných diskusiách objavuje.
S takýmito výpadmi som sa potom stretával neustále. Pýtal som sa teda sám seba, prečo sa to deje. Prečo títo ľudia zachádzajú do úplných extrémov? Čo núti bludárov, aby uverili tomu, že svet riadia zlovoľtní zlodusi? 
Začal som rozumieť tomu, že prežívanie nepredvídateľných stresov naozaj núti ľudí k názorovým extrémom. Pochopil som, že pocit nespravodlivého a tvrdého zaobchádzania vyvoláva hlbokú nedôveru a narušuje sociálne väzby. Pochopil som tiež, že pocit nespravodlivého a tvrdého zaobchádza vyvoláva hlbokú nedôveru a narušuje sociálne väzby. Poznal som, ako ľudia zúfalo túžia po odpovediach na svoje otázky a chcú mať udalosti pod kontrolou, čo ich vedie k tomu, aby urobili prvý krok do hlbín lievika poznania. Ešte som ale neporozumel, čo tam vlastne našli. 
Porozumel som teda ich emočným pudom a potrebám, ktoré ich priviedli k viere v mylné presvedčenie, ale akú emočnú odmenu získali? Aký typ emočnej úľavy našli vo svojich negatívnych vyhláseniach o zlých umysloch a tajných spikinutiach? Prečo vyhľadávali ďalšie a ďalšie? A prečo sa niektorí z nich doslova utápali v otrávených emóciách, ako je hnev a nenávisť k ľuďom, o ktorých dovtedy ani nevedeli? 
Zdá sa mi, že ľudia nie sú nastavení tak, aby videli svet ako miesto, ktoré je ovládané zlom. Niekotrí veria v odpúšťajúceho Boha, iní zas v karmu alebo v milujúci vesmír. A aj keď je niekde v pozadí diabol, dominantnou silou je stále dobro. 
No ľudia, kotrých som na sociálnych sieťach stretol, nevideli okolo seba nič iné, než zlo, a tomu zlu veria až s náboženskou horlivosťou. Sprisahania s cieľom páchania zla sú vždy rafinované. Obvykle je do nich zapojený niekto, kto chce získať nad niečím kontrolu, prípadne usiluje o zničenie sveta pomocou technológie, ktorá sa zdá byť pre ľudstvo prínosná, ale v skutočnosti je to naopak. Mimochodom, je zaujímavé, že nenájdete na zašifrovaných sociálnych platformách nikoho, kto by hovoril o sprisahaniach vytvorených za účelom zlepšiť svet, o konšpiráciach bojujúcich proti chudobe a chorobám a usilujúcich o záchranu miliónov ľudských životov. Sprisahania sa obvykle vzťahujú na negatívne veci, napríklad potlačenie ľudských práv, zneužívanie detí, korupcia, kontrola pohybu a myslenia či finančné podvody.
Dospel som k záveru, že prvotným zámerom ľudí nie je snaha nájsť zlosynov a vlastne ani nie sú nastavení na to, aby odhaľovali zlomyseľné sprishania. Skôr verím tomu, že to, ako sa za nimi ženú, je poľutovaniahodný vedľajší efekt spôsobu, akým náš psychologický systém bojuje so stresom a strachom. Pochopil som, že ľudí doháňa k viere v šialené tvrdenia komplex emocionálnych potrieb, a ich potreby sú spočiatku a dočasne uspokojované fixáciou na zlosynov; ktorí sa pohybujúci v morálne čiernom vesmíre. A pretože sú deprimovaní, túžia po úľave a nachádzajú ju v osobe daného zlosyna, zodpovedného za všetko to zlo. Aj keď príbeh okolo zlosyna môže byť zložitý, svet sa im zdá byť jasne definovaný jednoduchými kategóriami dobra a zla. Objavenie takéhoto zloducha sa dá prirovnať k situácií, keď nás poštípe komár a my sa okamžite začneme škrabať. No prináša to len dočasnú úľavu.“