sa narodil v Podgorici, vyrastal v Čiernej Hore, Nemecku a v Spojených štátoch. Vyštudoval na Viedenskej univerzite mediálnu psychológiu a semiotiku, od roku 2008 pracuje v Nadácii ERSTE a venuje sa projektom týkajúcim sa migrácie v juhovýchodnej Európe a na podporu demokracie. Žije vo Viedni. „V našom svete, presieťovanom do všetkých jeho kútov, môže z intenzity politickej symboliky rýchlo a účinne vzniknúť aktivita a zmena – ale len za predpokladu, že tá symbolika vyviera z kozmopolitnej otvorenosti a hlbokej dôveryhodnosti. Minuloročná laureátka Nobelovej ceny mieru vzbudzuje v tomto zmysle isté pochybnosti. Tú cenu dostala Európska únia ako najúspešnejší mierový projekt od Druhej svetovej vojny. Ale ktorý špičkový európsky politik v Bruseli alebo v niektorom z národných štátov dnes ešte verí, že dokáže zmeniť svet k lepšiemu? Kto však môže niečo zmeniť, ak to nedokážu súčasné politické elity? Spoločenská premena, vizionárske riešenia musia prísť od občanov, ktorí sú si vedomí svojho privilégia, že žijú na bezpečnom, ale heterogénnom kontinente, od kritických duchov, ktorí bez ohľadu na samoľúbu politiku, netransparentné siete, extrémistický nacionalizmus, vzdorujú permanentnému porušovaniu ľudských práv, vehementne proti nemu protestujú. Napríklad celoeurópske hnutie European Alternatives už niekoľko rokov organizuje Festival Transeuropa – širokú iniciatívu, ktorá sa bude v najbližších týždňoch v trinástich európskych mestách venovať aj otázkam spravodlivejšej prisťahovaleckej politiky. Potrebujeme neľahostajných, odvážnych Európanov. Pretože napriek množstvu štrukturálnych dysfunkcií a historických excesov (ako kedysi Balkán alebo aktuálne Sýria) je Európska únia najlepšou politickou myšlienkou, ktorej môžeme úprimne veriť.“