je britský novinár. Od roku 2006 hlavný zahraničný komentátor denníka Financial Times. Predtým pätnásť rokov pracoval v časopise The Economist, okrem iného ako korešpondent v Bruseli (odkiaľ písal pravidelné stĺpčeky o európskych otázkach pod pseudonymom Charlemagne), v Bangkoku a vo Washingtone. Novinársku dráhu začal roku 1984 v BBC World Service. V rokoch 1987 a 1988 bol na Fullbrightovom štipendiu na Princetonskej Univerzite a nasledujúce dva roky strávil ako washingtonský korešpondent týždenníka The Sunday Correspondent. Je autorom knihy Zero-sum World: Power and Politics After the Crash (Svet s nulovým účtom: Moc a politika po krachu). V pravidelnom utorkovom zahraničnopolitickom stĺpčeku vo Financial Times sa zaoberá najmä Spojenými štátmi, Európskou úniou a globalizáciou; píše aj zahraničnopolitický blog zvaný The World http://blogs.ft.com/the-world. V stĺpčeku, ktorý nedávno venoval základnej osudovej slabine eura, povedal: „Ak chcete pochopiť, prečo sa euro ocitlo v takých ťažkostiach, zabudnite na chvíľku na zadlženosť a štátne dlhopisy a pozrite sa na euro bankovky. Sú na nich zobrazené imaginárne budovy. Zatiaľ čo národné meny zvyčajne predstavujú skutočných ľudí a miesta – George Washington na dolárovej bankovke, Boľšoj Teatr na ruskom rubli – európska identita je na to príliš krehká. Výber miesta či hrdinu, spojeného s jednou konkrétnou krajinou, by vyvolal spory. Európske úrady sa preto rozhodli pre vágne zobrazenia, ktoré reprezentujú každú a žiadnu krajinu.“