je nemecký spisovateľ, publicista a vydavateľ bulharského pôvodu. Narodil sa v Sofii, roku 1971 odišiel aj s rodičmi do Nemecka, kde rodina dostala politický azyl. Ilija Trojanow vyrastal v Keni, na štúdia sa vrátil do Nemecka a vyštudoval právo a etnológiu na univerzite v Mníchove. Dnes žije vo Viedni. Je autorom niekoľkých románov a knižných reportáží od Bulharska po Indiu a od Afriky po Antarktídu. Mnohé publikoval v periodikách ako Frankfurter Allgemeine Zeitung, Süddeutsche Zeitung a Neue Zürcher Zeitung, píše tiež pravidelné stĺpčeky pre denník taz. Pre svoju najnovšiu knihu, Meine Olympiade, sa rozhodol vyskúšať všetky olympijské športy. Ilija Trojanow získal niekoľko literárnych cien, medzi iným Bertelsmannovu literárnu cenu roku 1995, Marburskú literárnu cenu roku 1996, cenu Adalberta von Chamisso roku 2000, ako aj cenu Knižného veľtrhu v Lipsku. Jeho knihy boli preložené do španielčiny, ruštiny, bulharčiny, holandčiny a angličtiny a úryvky tiež do francúzštiny, poľstiny a arabčiny. V českom preklade vyšiel vo vydavateľstve Host jeho román Sběratel světů a cestopis Moje Afrika. Viac informácií o autorovi nájdete na jeho stránke http://www.ilija-trojanow.de/ „Nájdu sa síce takí Nemci, ktorí to s kultúrnym relativizmom prehnali, tí však tvoria mizivú menšinu v porovnaní s tými, čo na uliciach a v obchodoch, za zatvorenými dverami a v plných pivárenských stanoch pestujú svoju bigotnosť. Každý prisťahovalec by vedel zaspievať smutnú pieseň o urážkach, ktoré si musel vypočuť. (‚Kedy sa vrátite domov?‘) Mantra o tom, že v Nemecku zavládla priveľká znášanlivosť, je kolosálna lož. Volanie po návrate k vlastným hodnotám bez diskusie o tom, o aké hodnoty vôbec ide, apeluje na nízke pudy. Na aké duchovné dejiny sa títo fanatici odvolávajú? Na Lessingovu radikálnu znášanlivosť? Na Goetheho sufistické tendencie? Na Krausovu neľútostnú jazykovú kritiku? Máloktorý nemecký básnik či mysliteľ by nad touto diskusiou nekrútil hlavou. Hystéria, apodidaktika, čierno-biely obraz skutočnosti, polovzdelanosť – toto majú byť germánske hodnoty, ktorým sa majú prisťahovalci prispôsobiť? Ďakujem pekne! O čom tu vlastne hovoríme, keď si človek s takým príšerným štýlom a s takými neotesanými tézami ako Thilo Sarrazin vyslúžil postavenie domovského autora ľudí, čo kedysi patrili k vzdelanej buržoázii? Demagógia panikárov nie je zameraná len proti islamu, ale proti rozmanitosti sveta; svojím krikom privoláva zadubené, provinciálne, maloduché Nemecko. Pravým opakom rozmanitosti je totiž hlúposť.“