je bulharský politológ, žije v Sofii a vo Viedni. Je predsedom Centra liberálnych štúdií v Sofii, šéfredaktorom bulharského vydania časopisu Foreign Policy a stálym členom Inštitútu humanitných vied vo Viedni. V slovenskom a českom preklade vyšli jeho knihy: Čo príde po Európe? (Zanikne Európska únia podobným spôsobom ako habsburská monarchia?); Světlo, které pohaslo: Vyúčtování (spolu so Stephenom Holmesom) a Európa a pandémia (Ako nás zmení koronavírus?). „Symptómy prevzatia moci populistami sa naraz prejavujú v mnohých kútoch sveta. Treba sa preto pýtať: Aké možnosti majú stredoľaví liberáli v prístupe k moci v postliberálnom svete? A ako by mali zmeniť svoju novú politickú identitu? Zvyčajná odpoveď je, že liberáli musia byť obhajcami demokracie, slušnosti a zdravého rozumu – mali by politiku prezentovať ako súperenie medzi demokraciou a autoritárstvom, zdravým rozumom a iracionalitou, kompetentnosťou a neschopnosťou. Takáto stratégia pôsobí vznešene, ale nijako zvlášť nefungovala. Nepotvrdili sa očakávania, že populistické vlády sa samy zdiskreditujú vlastnou neopatrnosťou a extrémizmom. Z dát vyplýva, že pre populistické strany je ťažšie dostať sa k moci po prvý raz, ľahšie je vrátiť sa. Donald Trump je príkladom, že populistickí lídri sa dokážu vrátiť. V roku 2023 sa na Slovensku vrátila aj strana Roberta Fica. V októbri 2025 bol znovuzvolený Andrej Babiš v Česku. Snahy liberálov zabrániť tomu nemali úspech. Ako ukázal posledný rok Bidenovej vlády, zdravý rozum sa dá ľahko zosmiešniť ako senilita a normálnosť ako arogancia elít. Dokonca ani liberálni voliči nejako mimoriadne netúžia po návrate nedávnej minulosti. V politike včerajšok, po ktorom ľudia skutočne túžia, nikdy nie je to isté ako predchádzajúci deň. Poľsko je rovnako ako USA príkladom zlyhania postpopulistických vlád, ktoré stavili na normalitu, právny štát a bojovný antipopulizmus. Návrat Donalda Tuska k moci v Poľsku v roku 2023 bol široko vnímaný ako dôkaz odolnosti liberalizmu. Poľský premiér je vzácny typ charizmatického liberála a po jeho víťazstve mnohí uverili, že môžeme očakávať zvrátenie populistickej vlny v strednej a vo východnej Európe. Zdalo sa, že neexistuje silnejší argument v prospech liberalizmu ako osem rokov vlády nacionalistického populizmu – v poľskom prípade pod vedením Práva a spravodlivosti (PiS). Lenže ani nie po dvoch rokoch od Tuskovho víťazstva musíme optimizmus zbrzdiť. Jeho nestabilná vládna koalícia vyzerá stratená. Tento rok už prehrala prezidentské voľby, jej popularita klesá a celá krajina – najvýraznejšie mladšia generácia – sa posúva ďalej doprava. Problém s formulovaním boja proti populizmu ako boja za obranu demokracie spočíva v tom, že takmer nikto nie je otvorene proti demokracii. V atmosfére extrémnej politizácie je však v očiach mnohých najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu to, že by mohla vyhrať strana, ktorú nepodporujete. V revolučných časoch je hlavnou úlohou liberálov prežiť.“
Foto: Rafał Malko/Agencja Wyborcza