Jacques Rupnik

    je francúzsky historik a politológ, špecializujúci sa na Východnú Európu. Žije v Paríži. Študoval na Sorbonne a na Harvardskej univerzite, pracoval pre BBC, bol poradcom prezidenta Václava Havla, výkonným riaditeľom Medzinárodnej komisie pre Balkán pri Carnegie Endowment for International Peace a členom Nezávislej medzinárodnej komisie pre Kosovo. Dnes je riaditeľom výskumu na Fondation Nationale des Sciences Politiques, ako aj profesorom College of Europe v Bruggách v Belgicku. Je autorom niekoľkých kníh o Východnej Európe – v českom preklade vyšli Dějiny Komunistické strany Československa, Jiná Evropa, kniha rozhovorov s Karlom Hvížďalom Příliš brzy unavená demokracie a najnovšie Střední Evropa je jako pták s očima vzadu: O české minulosti a přítomnosti – za ktorú dostal cenu Magnesia Litera 2019 za publicistiku. „Vstup nových komunikačných prostriedkov je princípom horizontálnym: všetci sme si rovní, môj hlas je rovnako platný ako ten váš. Hovorkyňa dnes už bývalého prezidenta Donalda Trumpa povedala, že oni majú alternatívne fakty. A keď máte alternatívne fakty, ako potom môžete viesť demokratickú diskusiu o riešení nejakého problému, keď samotné fakty spochybníte? Americký historik a politológ Timothy Snyder hovorí, že postpravda je predfašizmus. Teda keď už nemáte ani elementárne základy zhody, či už ide o výsledok volieb alebo epidémiu. Keď už sa nemôžete dohodnúť ani na faktoch, tak potom môže prísť čokoľvek, vrátane silného lídra, ktorý sa obráti priamo na ľud a neberie ohľad na vedecké autority ani ďalšie inštitúcie. Takýto vývoj je nebezpečenstvo pre demokraciu. Ale našťastie tam nie sme. V Európe tieto základy ešte fungujú a zatiaľ odolávajú. Všetci sa musíme najskôr zhodnúť, že sme sociálne siete precenili. Pôvodne sme si mysleli, že je to veľká vymoženosť pre demokraciu, všetci budeme komunikovať so všetkými, čo ponúka obrovské možnosti pre demokraciu zdola. Potom sme zistili, že nejde o politickú pospolitosť, ale o skupiny, a naopak to nahráva obrovskej fragmentácii spoločnosti, pri ktorej je potom veľmi ťažké vytvoriť nejakú pospolitosť. Keď už sa vyčerpali veľké myšlienky a tradičné strany, zistili sme, že vládne politika emócií. Tekutý hnev v spoločnostiach. A to je aj na sociálnych sieťach. Nezastavíte to tým, že len zatvoríte konto istého politika. Najlepšie nie je zatvoriť nejaký ten technologický kohútik, čo možno výnimočne urobiť, ale nájsť odpovede na príčiny problémov.”
    Foto: Respekt/Matěj Stránský