je český politik a aristokrat, potomok šľachtického rodu Schwarzenbergovcov. Žije vo Viedni a v Prahe. Roku 1948 musela jeho rodina opustiť Československo. Vyštudoval právo vo Viedni a Grazi a lesníctvo v Mníchove. V rokoch 1984 až 1991 bol predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva. Bývalý vedúci kancelárie prezidenta ČSFR Václava Havla, vo vláde Petra Nečasa (2010 – 2013) bol vicepremiérom a ministrom zahraničných vecí. Funkciu šéfa diplomacie zastával aj v rokoch 2007 – 2009 v druhej vláde Mirka Topolánka. Vyšli o ňom knihy Heraldika, portrét Karla Schwarzenberga od novinárky Barbary Tóthovej a dve knihy rozhovorov s Karlom Hvížďalom Knížecí život a Knížecí rozhovory a naposledy rozhovor s Renatou Kalenskou Připraven sloužit. Predslov k poslednej z kníh napísala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a tu je z nej ukážka:
Miloš Zeman je jediný politik, s ktorým keď robíte rozhovor, nemusí sa pri prepisovaní nijako redigovať. On už hovorí „zredigovane“.
To je pravda. To je veľké nadanie. A najviac na ňom – a ešte na Franzovi Jozefovi Straussovi – obdivujem, že mohli mať v sebe pokojne dve-tri promile a stále hovorili úplne zrozumiteľne a súvisle. U oboch som to zažil a bol som plný obdivu.
Ja som svojho času tiež všeličo zniesol, ale nikdy som si netrúfol hovoriť úplne naliaty ako čík. Ale oni áno. Keď ochranka priviedla Zemana či Straussa, museli ich na tribúnu prakticky vyniesť. A aj tak mali obaja výborný prejav.
Je ešte niečo, za čo ste schopný Zemana obdivovať?
Je to veľmi inteligentný politik a musím povedať, že aj veľmi schopný politik. Rozchádzali sme sa spolu vo všetkých názoroch, ale jeho schopnosti obdivujem. On bol naozaj schopný.
Všetkého schopný?
Asi. Ja vám niečo poviem. Vidím tu inú ľudskú tragédiu. Keď je človek závislý a berie drogy – a je jedno, či si pichá herák, alebo pije alkohol –, stráca zábrany. A na Zemanovi je strašné, že za štvrť storočia, čo ho poznám, všetky zábrany stratil. A to je to jeho tajomstvo. Poznám to u feťákov, ako rýchlo to potom ide. Ale ono to je v skutočnosti rovnaké.
Máte v rodine feťáka a doma sa strácajú veci, bez ostychu klame, a tak ďalej. Zeman je, na nešťastie, bez zábran, no stále hovorí súvisle, keď niekde vystupuje. Teraz mi niektorí ľudia hovorili, že sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že už skoro nepije. No aj tak si myslím, že alkohol konzervuje a že on sa konca mandátu dožije.
Čo hovoria na Zemana vaši priatelia zo sveta?
Nehovoríme o tom. Oni sú taktní.
A rozprávate sa o Babišovi?
Málo.
Sme pre nich ešte vôbec zaujímaví?
Spadli sme dosť nízko. Ten záujem, ktorý o nás bol, už dávno nie je.
Vráťme sa ešte k začiatkom slobodného Československa. Museli ste pociťovať nervozitu z toho, ako dopadne prvá cesta do Ameriky.
Bol som zvedavý, ale pomerne optimistický.
Vyzerali ste trochu ako cirkus.
My nie. Ale Havel naplnil lietadlo celým českým undergroundom, a to už cirkus bol. Na ceste do Washingtonu to už nebolo žiadne divadlo. To bol Saša Vondra, Michael Žantovský a ďalší. Ale tá druhá časť výpravy…
Ja som mal šťastie, že v tom čase bol môj švagor nemeckým konzulom v New Yorku. Zavolal som mu, že prichádzame a že je to veľká partia. Tak či by ich mohol pozvať k sebe. Švagor a sestra boli naozaj dobrí a všetkých ich pozvali.
Potom som sa spýtal, aké to bolo, a oni mi odpovedali, že to všetko boli zaujímaví ľudia. A že zásoby alkoholu, ktoré si našetrili počas dvoch rokov, im vypili počas dvoch hodín. Pre veľmi konzervatívneho nemeckého diplomata to bol šok. Škoda, že som pri tom nebol, to by som veľmi rád videl.
Malo letieť jedno lietadlo, ale nakoniec bolo treba ešte jedno pridať.
Bol to skvelý výlet.
A Havel počas neho Ameriku oslnil.
Áno, oslnil Američanov. Sám sa do Ameriky zamiloval a chodil tam rád.
Boli ste dojatý pri jeho prejave v americkom kongrese?
To bol krásny zážitok. Naozaj skvelý. Nikdy nezabudnem, ako celý kongres povstal a dvadsať minút mu tlieskal. Bola to hviezdna hodina našich dejín. To sa už nebude opakovať. Bol som pri tom…
Takže ste boli dojatý.
Áno. Nadšený. Predovšetkým nadšený. Bol som hrdý na našu krajinu a to sa mi tak často nedarilo.
Čo ste vy osobne od toho Havlovho prejavu čakali?
Nič. Ja som nečakal nič. Bol som prekvapený. Vedel som, že to s Michaelom Žantovským píšu, ale bol som veľmi prekvapený, aké ucelené a skvelé to bolo.
Vy ste, samozrejme, skromný, ale…
To ste prvý človek, ktorý toto tvrdí.
Hovoria to mnohí vaši blízki. Ale chcela som povedať, že ste Havlovi veľmi otvárali dvere do medzinárodnej politiky.
Niekedy áno, ale keď bol potom prezidentom, už to nebolo veľmi treba.
Ku komu ste mu ich takto otvorili? Myslím práve napríklad v Nemecku.
Predovšetkým ku Kohlovi, ktorého som dlho poznal. Zábava bola s Mitterrandom, ktorý bol naozaj inteligentný. Spolu s Havlom som bol u neho a oni dvaja preberali práve rozšírenie Európskej únie a hovorili o rôznych štátoch. Potom Mitterrand povedal – a pozrel sa pritom na mňa: „Keď si to Rakúšania sami nepokazia…“
Prečo v roku 2013 nakoniec vyhral Miloš Zeman?
Zeman vo zväčšenej forme predstavuje pre mnohých Čechov to, čo majú radi. Ovar, pivo, panáka, vulgárne vtipy. To všetko robí ľudu radosť. A cítia s ním spolupatričnosť. Teda dlho cítili. A ľudia nemali dojem, že sa nad nich vyvyšuje.
A pritom v parlamentných voľbách víťazí Andrej Babiš, ktorý keď má v januári chuť na špargľu, jeho ľudia po ňu pošlú lietadlo… Teda aspoň tak to opisoval jeho kuchár.
Aj ja mám rád špargľu. Do istej miery ho chápem.
Ale chápete českých voličov?
Ja vám niečo poviem. Nielen českých voličov. Každého voliča. V dimenziách bohatstva Babiša alebo podobných už je moje chápanie ako normálneho občana úplne mimo. Keď má niekto niekoľko domov, tisíc hektárov poľa a rolls-royce, asi to ešte je pochopiteľné. Ale Babišove dimenzie už sú inde.
Ako hodnotíte prvé Zemanovo prezidentské obdobie ukončené v roku 2018?
Bohužiaľ, tie jeho slabosti sa prejavili. Už sme o tom, ako postupne stratil zábrany, hovorili. Poznám Zemana vyše štvrť storočia, a toto predtým nebolo. Teraz v jeho výrokoch aj činoch vidíte, že zábrany už nemá žiadne. V jeho druhom období to pokračuje. To je smutný vývoj osobnosti pod vplyvom návykových látok.
Podľa vás ide Zeman príkladom, ako sa nesprávať k právnemu systému?
Bohužiaľ. Preto máme v tejto krajine pomerne malý rešpekt pred právom. Na všetkých úrovniach. A k tomu tu navyše stále funguje časť sudcov, ktorí súdili aj v komunistickej dobe.
Je podľa vás Zemanovo druhé obdobie horšie ako to prvé, keď ho bolo vidieť výrazne viac?
Nevidím veľký rozdiel.
Prekvapilo vás, že Zeman vyhral aj druhý raz?
Nie. Pri všetkej úcte k profesorovi Drahošovi, on nebol Zemanovi silným protikandidátom. Je to ctihodný pán, výborný profesor, to všetko je pravda. Ale proti ťažkej politickej váhe, ktorou Zeman skutočne je, musia nasadiť niekoho, kto má tú váhu rovnakú.
To by ma zaujímalo koho.
V boxe v ťažkej kategórii skrátka nepomôže, keď je protivníkom boxera vynikajúci futbalista.
Viete si teda predstaviť, kto sa mal Zemanovi postaviť?
To je problém.
V podobnej váhe si viem predstaviť len Václava Klausa.
Z dažďa pod odkvap.
Vám nikto nenapadne?
Svojho času áno, to som vám hovoril, koho by som ja volil. Pekné by vtedy bolo mať na Hrade Jaroslavu Moserovú. To bola skvelá žena. Dana Nemcová už je, bohužiaľ, naozaj stará. Možno Mirka Nemcová by nebola zlá, ale či dokáže vyhrať voľby, to neviem. Celkom dobrou prezidentkou by však bola. Mirka to azda ešte môže uhrať. Ale všeobecne nevidím, že by v Čechách bol silný sklon a potreba mať ženu ako hlavu štátu. Za seba hovorím, že by to neškodilo. Na Slovensku sa im to osvedčilo. Ale u nás to nevidím nádejne.
Možno pre nás Zuzana Čaputová zafunguje ako vzor.
Tak mi nájdite českú Čaputovú.
Keď Čaputová oznámila kandidatúru, takisto to nikto nebral vážne.
Ale bola niekto. Svojho času som jej sľúbil podporu, a pritom vôbec nikto nevedel, kto to je. Mne však napadlo vrátiť sa k vzoru starého Rakúska a vytvoriť personálnu úniu Česka a Slovenska, a potom by Čaputová mohla byť prezidentkou aj u nás. No nie je to pekný nápad? Vôbec by som proti tomu nenamietal.
Bolo Zemanovým plusom, že nemal problém v predvolebných debatách klamať? Stačí sa pozrieť do histórie portálu Demagog.cz. V jednej z predvolebných debát pred prvou priamou voľbou prezidenta bol Zeman zďaleka najhorší zo všetkých kandidátov. Osem jeho odpovedí bolo hodnotených ako pravdivých, päť ako nepravdivých, dve boli zavádzajúce a tri neoveriteľné. Napríklad u vás Demagog zaznamenal štrnásť pravdivých tvrdení a jedno zavádzajúce.
Klamstvo v politike nikdy neškodilo. V dejinách dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia som takých ľudí spoznal dosť. Keď to viete, nehanebne klamete a vyzeráte pri tom dôveryhodne, funguje to. Nesmiete sa však za to hanbiť. Inak pôsobíte blbo. Ale keď hanbu nepoznáte a klamete úplne vierohodne, je to veľká výhoda.
Tipujem, že neviete klamať.
Nešikovne asi áno.
Na druhej strane, absolútne nezaklamať v politike, to hádam ani nejde.
No, naozaj by ste museli byť vzácny človek. Klamaním si v politike uľahčujete život. Keby ste naozaj museli, vo veľmi, veľmi zriedkavom prípade…
Stalo sa vám to?
Ja si práve spytujem svedomie a teraz mi nič nenapadlo. Ale asi by mi malo niečo napadnúť.
Myslela som, že urobíte nejaký „coming out“.
Teraz som si naozaj skúšal spomenúť. Možno si do konca knihy spomeniem.
Keby ste boli mladší, kandidovali by ste znova? Alebo ste si vtedy povedali „raz a dosť“?
Nepovedal. Keby som bol mladší, skúsil by som to znova. Teraz však už som naozaj starý dedo.
Takže tam nehrá rolu nejaká samoľúbosť v zmysle „nechceli ste ma vtedy, nebudete ma mať už nikdy“?
Víťazstvá a porážky sú – s odpustením – súčasťou politiky. Raz tak, a raz tak.
Čakáte, že po odchode z politiky budete mať abstinenčné príznaky?
Asi áno. Politika je ako droga. Ťažko ju opustíte, keď sa do vás raz zahryzne. Absťák asi mať budem.
Foto: Michal Kamaryt