je britský historik a spisovateľ. Žije v Londýne. Po štúdiu anglickej literatúry na Manchesterskej univerzite pracoval dvanásť rokov ako vydavateľ historickej literatúry. Dnes je medzinárodne uznávaným odborníkom na Druhú svetovú vojnu a jeho knihy boli preložené do dvadsiatich jazykov. Vo svojej prvej knihe Inferno (2012) opísal bombardovanie Hamburgu roku 1943. Jeho druhá kniha, Savage Continent (Krutý kontinent, vyšla aj v slovenskom preklade), priekopnícka štúdia vlny násilia a pomsty, ktorá sa po vojne šírila Európou, získala cenu Marjorie Hessel-Tiltmanovej za historické dielo a taliansku historickú cenu Herasco. Jeho najnovšia kniha The Fear and the Freedom (Strach a sloboda, vyšla v Londýne tento rok a v slovenskom preklade v týchto dňoch), je voľným pokračovaním bestselleru Krutý kontinent. Keith Lowe pravidelne vystupuje v televízii a rozhlase a prednáša o povojnových dejinách na univerzitách po celej Európe a Severnej Amerike. Prispieva do novín a časopisov ako Daily Telegraph, The Financial Times, The Wall Street Journal či Neue Zürcher Zeitung. “Psychologické dedičstvo Druhej svetovej vojny hlboko ovplyvnilo naše životy, nielen v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch, ale aj dlhé roky potom. Vlastne nás ovplyvňuje dodnes, či si to uvedomujeme alebo nie. Neustále ma prekvapuje, ako často sa Druhá svetová vojna spomína v každodenných rozhovoroch. Zmienky o nej sa takmer denne objavujú v novinách a rozhlase. Napriek tomu si málokedy nájdeme čas analyzovať, čo s nami vojna spravila. Je načase, aby sme sa prestali utešovať mýtmi, ktoré sme pestovali posledných sedemdesiat rokov a priamo sa s touto témou konfrontovali. Neviem, či je to prekvapujúce, ale po roku 1945 sa na celom svete začali vynárať utopické vízie. Vedci si začali predstavovať dobu, keď sa všetci budeme voziť v autách na atómový pohon a nikto už nebude musieť pracovať. Architekti a urbanisti snívali o dokonalých mestách. Politici a cirkevní hodnostári rozprávali, že objavili tajomstvo svetového mieru – skutočne verili, že akýsi raj na zemi je na dosah ruky. Boli to krásne a naivné sny – podľa mňa to je jedna najdojímavejších stránok tohto obdobia.“
Foto: Liza Messing