je poľská filozofka a feministická publicistka. Je profesorkou etiky na Varšavskej Univerzite a píše pravidelné stĺpčeky pre denník Gazeta Wyborcza a týždenník Wprost. V osemdesiatych rokoch sa angažovala v hnutí Solidarita. Po roku 1989 sa nezapájala do politiky, no v auguste 2004 prijala funkciu vládnej splnomocnenkyne pre rovnoprávnosť žien, ktorú zastávala do novembra 2005. Je zástankyňou oddelenia cirkvi od štátu a známa svojimi protivojnovými postojmi. Vydala niekoľko kníh, napríklad Idea godności w kulturze i etyce (Myšlienka dôstojnosti v kultúre a etike), Indywidualizm i jego krytycy (Individualizmus a jeho kritici) a Kobiety i władza (Ženy a moc). „Dnes taká nepopulárna politická korektnosť znamená niekoľko pravidiel, ktoré nám dovoľujú spolunažívať napriek tomu, že vyznávame rozličné pravdy. Môžeme niekoho neznášať alebo ním pohŕdať, lebo verí v iného Boha, má inú farbu pokožky alebo inú sexuálnu orientáciu, ale nesmieme voči nemu používať násilie a jazyk nenávisti, ktorý implikuje skutočnú nenávisť. Uplatňovaním politickej korektnosti sa nespreneverujeme vlastnej pravde, ale iba prejavujeme pochopenie pre to, že týchto právd môže byť viac. Ak sa nezmôžeme na takéto pochopenie alebo ak sme príliš pripútaní k vlastnej pravde, aby sme priznali existenciu iných právd, aspoň sa tvárme, že sme tolerantní. Takéto ,tvárenie sa‘ scivilizovalo Európu a umožnilo skutočný dialóg, porozumenie a pokojné spolunažívanie. Zásady politickej korektnosti v Európe sa tak stali významnou formou pravdy. A preto ju treba brániť aj za cenu iných právd.“