je expertkou v oblasti komunikácie s médiami, práce s textom, PR a marketingu. Prácu v médiách začala v Slovenskom rozhlase, prešla televíziami TA3, STV a Markíza v rôznych pozíciách – od redaktorky a moderátorky, po vedúcu vydania spravodajstva. Takmer desať rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje, sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Žije v Bratislave. „Odkaz politikovi. Nápis kriedou na chodník. Cez víkend mi ním vybuchli sociálne siete. Nielen tým jedným. Pribúdali k nemu ďalšie, od iných ľudí, ktorí následne kreslili na chodník symbolickú pozvánku na to, aby sme si 17. novembra pripomenuli, čo pre nás znamená sloboda. Že sú to aj písmená na chodníku, ničím menej krehkým, ako je krieda. Ak ste niekedy niečo takto kreslili, viete, ako rýchlo sa krieda zotrie, ako ľahko prídete k zodretej hánke, aj ako chutí pohľad zhora, keď si narovnávate zhrbený chrbát. Aj toto je sloboda. Môcť napísať a potom nezničiť, ale nechať silou dňa – vetra, dažďa a krokov ľudí – zmiznúť. Pozerala som na písmená pred gymnáziom, ktoré nešli tak ľahko zotrieť, a uvedomila som si, že som mala podobne rokov ako ten chalan z Popradu, keď som v novembri 89 prvý raz pocítila, že sloboda nie je slovo. On v nej celý život žije. A to slovo naplnil skutkom. Spomenula som si na iné nápisy, ktoré ma neprestávajú fascinovať. V Bratislave sa objavujú nečakane. Veľké aj malé, niektoré na nálepkách. Na stenách, mostoch, pouličných lampách, na nástenke. ‚Nácek klame‘. Nič viac. Nepíše sa o čom. Nepíše sa, ktorý a či vlastne každý. Nepíše sa kedy. Len, že tu nejaký je a klame. Neviem, či je autor jeden, alebo ide o partiu ľudí. Nápisy sa objavujú už roky. A to ma vedie k úvahe, že autor alebo autori nie sú mladícky nerozvážni. Ani človek alebo ľudia, ktorých názor vekom a skúsenosťami prešiel. Nepáči sa mi fasáda posprejovaná takýmto nápisom. Páči sa mi to na nálepke. Vždy, keď takú vidím, pripomenie mi to, že žijem v krajine, kde to ten, čo cíti, že to treba vykričať do sveta, aj môže urobiť. A tiež mi to pripomenie, že tá sloboda prináša aj opačné názory a netreba sa nechať ukolísať. Máme slobodu. Všetci. A stále ju treba brániť. Aj nápismi, ktoré nám to pripomínajú.“