je libanonská antropologička. Študovala sociológiu na Université Lyon II a prednášala na univerzitách vo Francúzsku, Alžírsku a Libanone. Roku 2004 zorganizovala konferenciu Dni arabského sveta pre nemecký Bundestag. Publikovala texty, venované okrem iného problematike ekonomického a spoločenského vzostupu libanonských šiitov. Žije v Bejrúte, kde spolupracuje s Francúzskym inštitútom na rozvíjaní dialógu medhzi Nemeckom a arabským svetom v zastúpení nemeckého Bundestagu. “Teroristické útoky nie sú udalosti ani anomálie dejín, ani špecialita necivilizovaných národov. Nie sú to len zločiny. A nikdy to nie je len dielo outsiderov. Škody, ktoré páchajú, spochybňujú našu predstavu o demokracii. Sú výzvou nášmu vedomiu a spochybnením našich obranných opatrení. Každý akt terorizmu nám ukazuje, že vie využiť naše nevyriešené problémy a konflikty, že dokáže využiť to, že sa nevieme odvážne a poctivo vyrovnať so zmenami, prebiehajúcimi v našej spoločnosti a vo svete. Terorizmus nám extrémnym spôsobom ukazuje zlyhanie našej morálky i dobrej vôle. Boj proti terorizmu je naša spoločná zodpovednosť, zodpovednosť demokratov na Blízkom Východe (vrátane Izraela), v Spojených štátoch a v Európe (vrátane prisťahovalcov, moslimov a ďalších). Musíme postupovať spoločne, bez rozdielu národnosti, etnickej či náboženskej príslušnosti. Musíme sa zasadzovať za participáciu proti pranierovaniu, za partnerstvo a nie aroganciu, za integráciu, nie vylučovanie, za právo a spravodlivosť a nie nespravodlivosť, za konsenzus proti svojvôli moci. Moc bez konsenzu situáciu len vyostruje. Aj neobmedzená moc a spoliehanie sa výlučne na moc môže byť formou teroru. Musíme sa brániť pred našimi vlastnými démonmi. Ak chceme ubrániť demokraciu, musíme od skupín v našej spoločnosti vyžadovať väčšiu participáciu. Musíme žiadať, aby každý z nás považoval boj za občiansky a demokratický celosvetový konsenzus proti teroru za svoju osobnú zodpovednosť.”