je nigérijsko-nemecká spisovateľka, poetka, performerka a hudobníčka. Vystupuje po celom svete, často v spolupráci s inými hudobníkmi a umelcami. Žije v Londýne, kde prednáša kreatívne písanie na Goldsmiths College. Píše poviedky, kritické eseje (často založené na praktickej analýze románu) a poéziu. Roku 2010 vydala prvú prózu, novelu this is not about sadness (Nejde o smútok) a roku 2013 hru Also by Mail (Aj poštou). Zaoberá sa kritickým výskumom ‘medzipriestoru’ medzi kultúrou, jazykom a verejným priestorom, ktorý si vyžaduje často nepríjemný pohľad na zložité otázky. Momentálne pracuje na zbierke poviedok zvanej Breach (Zlom), postavených na rozhovoroch s utečencami v Calais. “Toto leto sme zažili neuveriteľné spravodajstvo v médiách, nielen v pozitívnom zmysle – odzrkadľovalo pochybné ciele, ktoré akoby smerovali k jednému, a to vytváraniu paniky. Slová ako záplava, roje ľudí, predstava, že Moslimi sem prichádzajú, aby nad nami prevzali vládu, nekonečné zábery bežiacich ľudí, ktorí sa snažia vlámať do bezpečného útočiska našej Británie. Len tak narýchlo som v googli vyhľadala príklady a narazila som na tento titulok: ‚Väčšina ľudí si v skutočnosti neželá viac utečencov.‘ Nie je to zvlášť štvavý titulok, ale je to dobrá ukážka nuansovanejších predstáv v našom myslení a jazyku, ktoré však majú ďalekosiahle dôsledky. Privádza ma to k odpovedi na otázku v debate: čia je táto kríza? Samozrejme, že je to humanitárna kríza, samozrejme, že je to politická kríza, samozrejme, že naviac trpia samotní utečenci. No nazdávam sa, že je to aj kríza liberálneho myslenia.“