je britský novinár a televízny režisér. Žije v Londýne, no narodil sa v Sovietskom zväze, vyrástol v Anglicku a žil v Mníchove, Edinburgu, Berlíne, New Yorku, Prahe a Moskve. Vedie projekt Iniciatíva informačná vojna v rámci Centra pre analýzu európskej politiky a program Za hranice propagandy v Legatum Institute. Pravidelne prispieva do periodík ako London Review of Books, Atlantic, Financial Times, Foreign Policy. Roku 2015 mu vyšla kniha o skúsenostiach z práce v ruských televíziách Nothing is True and Everything is Possible (Nič nie je pravda a všetko je možné). “V čase, keď Putinova armáda neskrývane anektovala Krym, ruský prezident vystúpil v televízii a úškľabkom oznámil svetu, že na Ukrajine nie sú žiadni ruskí vojaci. Keď si Donald Trump vycucá z prsta fakty, napríklad keď tvrdí, že videl, ako sa v štáte New Jersey tisícky moslimov tešili z teroristického útoku na dvojičky, alebo že mexická vláda úmyselne posiela do Ameriky ‘zlých’ prisťahovalcov, a keď organizácie overujúce pravdivosť informácií hodnotia 78 percent jeho výrokov ako nepravdivé a on sa napriek tomu môže stať kandidátom na prezidenta USA – v takýchto chvíľach sa zdá, že krajine slobody už na faktoch prestalo záležať. Keď kampaň za Brexit vyhlási ‘Investujeme do zdravotníctva 350 miliónov libier, ktoré nám každý týždeň berie EÚ’ a keď po vyhranom referende jeden z vodcov Brexitu nad týmto tvrdením mávne rukou ako nad ‘omylom’ a ďalší ho vysvetľuje ako ‘túžbu’, je evidentné, že žijeme v ‘postfaktuálnom’ alebo ‘postpravdivom’ svete. Nielen vo svete, kde politici a médiá klamú – to robili odjakživa – ale vo svete, kde im je celkom jedno, či hovoria pravdu alebo nie. (…) ‘Objektívne spravodajstvo neexistuje,’ odpovedajú šéfovia Putinových propagandistických sietí Dmitrij Kiseľov a Margarita Simonjan, keď sa od nich žiada, aby vysvetlili, na základe akých redakčných pravidiel dovoľujú, aby sa konšpiračné teórie predstavovali tak, akoby mali rovnakú hodnotu ako výskum postavený na dôkazoch. Televízia RT, medzinárodná hlásna trúba Kremľa tvrdí, že poskytuje priestor pre ‘alternatívnemy’ pohľad na vec, v praxi to však znamená, že redaktora marginálneho pravicového časopisu kladie v dôveryhodnosti naroveň univerzitnému profesorovi a klamstvo vydáva za čosi, čo do vysielania patrí tak isto ako fakty. Donald Trump hrá podobnú hru, keď sa odvoláva na chýry ako na rozumné alternatívne názory a uvádza výmysly, napríklad o tom, že Barack Obama je moslim alebo že jeho súper Ted Cruz tajne vlastní kanadský pas, s upozornením: ‘Veľa ľudí tvrdí, že…'”