je literárny vedec. V novembri 1989 bol jedným zo zakladajúcich členov VPN, členom Demokratickej strany, neskôr členom aj predsedom OKS. Dvakrát bol zvolený za poslanca parlamentu, je emeritným profesorom Humboldtovej univerzity v Berlíne a vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry Akadémie vied. Žije v Bratislave. Je autorom literárnoteoretickej monografie Od estetiky k po- etike chvenia, Pokušenia Dominika Tatarku (spolu s Antonom Vydrom), a tiež titulov ako Slovenské kargo, Krajina bez sna a Sen o krajine. “Možno sme si len naivne predstavovali, že všetko pôjde ľahko. Ale ani November ‘89 nám nespadol do lona sám. Okrem úžasného zážitku z annus mirabilis, zázračného roku 1989, ktorý pretrváva, však tridsaťdva ponovembrových rokov vyplavilo na povrch aj naplaveniny špiny, zrád, podrazov, primitívnosti, sedláctva, debilnosti. Utrpeli sme veľa porážok a mnohí rezignovali.

Jedna zo základných historických múdrostí však spočíva vo Vergíliovej skúsenosti cesty z porazenej Tróje, na konci ktorej založí Eneas Rím. Jej odkazom je presvedčenie, že ak sa človek a spoločenstvo nevzdá, porážka sa môže premeniť na víťazstvo.

Po roku 1945 sme boli svedkami krutých porážok slobody v NDR, Poľsku, Maďarsku, Československu a znova v Poľsku. No nevzdali sme sa. Najprv vzdorovali jednotlivci, potom nemnohí, neskôr viacerí a nakoniec celá krajina. Kruté porážky, ktoré vyzerali na večné časy, sme spoločne premenili na novembrové víťazstvo.

Aj po Novembri 1989 sme utrpeli veľké porážky. Ale slobodu, a to je základné víťazstvo, sme si uchovali. Posledne nám to ukázalo Slušné Slovensko. Dnes akoby z étosu Novembra ‘89 a Slušného Slovenska nič neostalo. Nesmieme sa však vzdať, aj keď všetko vyzerá trpko. Ak budeme pokračovať na našej ceste, nemôžeme prehrať. Je to ťažká cesta, ale ako hovorí básnik Vladimír Holan: ‘Být není lehké… lehká jsou jen hovna.'”