Robert Čapek

    je učiteľ a spisovateľ. Začínal ako učiteľ na internátnej škole, neskôr pracoval ako vychovávateľ. Má skúsenosti s učením na všetkých typoch škôl. Pôsobil aj odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzity v Hradci Králové, kde vyučoval didaktiku alebo teóriu výchovy. Neskôr vyučoval na Fakulte informatiky a managementu sociológiu a psychologické predmety. V súčasnosti pracuje ako školský psychológ na viacerých základných školách a s učiteľmi na skvalitnení ich vyučovania. Je autorom kníh pre učiteľov – Moderní didaktika, Učitel a rodič, Odměny a tresty či Líní učitel. Žije v Pardubiciach. “Najdôležitejší postoj je ‘Som učiteľ, ktorý chce zmeniť svoje vyučovanie a prístup k deťom.’ Vitajte na strane dobra, v radoch pedagogických rytierov Jedi! Predovšetkým je dôležité premýšľať o tom, ako svoju filozofiu preniesť do praxe. Prísne individuálny prístup znamená nepísať a nehodnotiť testy obvyklým spôsobom. Je potrebné mať statočné srdce, pretože byť pionierom a inovátorom je náročné. Keď napríklad prestanete dávať päťky, môžete sa od kolegov dozvedieť, že ste nenáročná alebo sa snažíte získať lacnú popularitu. Okolie nechce vidieť, že sa na vašich hodinách urobí množstvo práce tým správnym spôsobom. Niektorí kolegovia by dobrú edukáciu nepoznali, ani keby ich kopla do zadku. Ale napriek týmto prekážkam vytrvajte a žiaci vám vaše úsilie nakoniec vrátia a zhodnotia. Zistíte, že dobre učiť znamená mať na svojej strane žiakov a ich rodičov a tešiť sa do školy. Prečítajte si dobré knihy, napr. aj tie moje, a choďte na kvalitné semináre a učiteľské konferencie, hľadajte materiály, nájdite si spriaznené duše, hľadajte na Facebooku skupiny, ktoré vás v tom podporia a poradia. Zapálený učiteľ, ak vie svoj zápal premeniť na kvalitnú edukáciu, berie všetky bonusy. Každý to pozná. Keď sa učiteľovi podarí hodina, pri ktorej žiaci nadšene pracujú a v triede sa dejú skvelé veci, vracia sa do kabinetu alebo do zborovne priamo nabitý energiou. V triede majú totiž pracovať, komunikovať a objavovať zaujímavé veci žiaci, nie učiteľ. Komunikácia v triede by mala byť na strane žiakov, nie že iba učiteľ sám desiatky minút rozpráva. To isté platí aj pri hodnotení. Nech sa žiaci hodnotia sami a navzájom. Hlavná lenivá myšlienka pretkáva každodennú prax učiteľa a vedie ho vo všetkých krokoch. Napríklad, pokiaľ už učiteľ musí písať testy, tak nech sú zábavné a opravujú ich a hodnotia sami žiaci. Podobne postavená práca môže prebiehať naprieč triedami a ročníkmi. Vyššie ročníky môžu pripraviť edukačný materiál pre nižšie ročníky. Učiteľ si môže ušetriť mnoho času a stať sa didaktickou hviezdou. Ak dobrým spôsobom vytvoríte dobrú atmosféru, môžete byť tým správnym lenivým učiteľom.”