vyštudovala sociológiu a verejnú politiku. Venuje sa vzdelávacím politikám a inkluzívnemu prístupu v školstve. Podieľala sa na príprave dôležitých reforiem v školstve z Plánu obnovy. Pôsobí na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, pracovala som na Štátnom pedagogickom ústave, predtým desať rokov pôsobila v neziskovom sektore ako výskumníčka v oblasti vzdelávania a menšinových práv. Žijem v Bratislave. “Svoju školskú dochádzku som začala v Rakúsku. Môj otec tam krátko po páde železnej opony začal pracovať a ja som mala štyri roky, keď sme sa ako rodina presťahovali do Viedne. Kým som nastúpila do prvej triedy, už som mala za sebou dva roky vo viedenskej škôlke a na šťastie už ovládala plynulo nemecky, aj keď doma sme vždy hovorili slovensky. Na základnej škole som mala šťastie na vynikajúcu učiteľku, Frau Watts. Odkedy sme sa v prvej triede naučili čítať a písať, od druhej triedy sme pravidelne tvorivo písali. Najradšej som mala obrázkové príbehy: dostali sme niekoľko obrázkov, ktoré znázorňovali krátky príbeh. Našou úlohou bolo príbeh popísať a vymyslieť mu vlastný koniec. Písali sme v škole na hodinách, doma na domácu úlohu aj na písomky. Učiteľka nám vždy opravila aj gramatické chyby, ale hlavný dôraz bol na našej tvorivosti a schopnosti štylistiky, nie na samotnej gramatike. Niektoré z týchto zošitov mám odložené do dnes a občas z nich učím syna po nemecky. Mrzí ma, keď vidím, ako sa na Slovensku ešte aj dnes uprednostňuje gramatika pred samotnou zručnosťou písania. Moje deti, žiaci prvého stupňa základnej školy, majú tiež výborné učiteľky, ale predsa sa viac memorujú vybrané slová a prepisujú cvičenia z učebníc, než by písali tvorivo. Akoby sa to považovalo za niečo veľmi náročné, čo sa dá začať až vo vyššom veku. Pritom vymýšľať príbehy vedia už deti aj v škôlke, keď na to dostanú príležitosť. A iste by sa im aj tie ťažké gramatické pravidlá slovenského jazyka učili ľahšie pri niečom, čo ich bude baviť, než pri nezáživných diktátoch plných chytákov. Som presvedčená, že schopnosť štylizovať myšlienky do viet je jedna zo zručností, ktoré majú význam aj v 21. storočí a v dobe rýchleho technologického pokroku. Síce aj chatbot vie písať, ale my ľudia písanie potrebujeme.”