je český sociológ, filozof, teológ a katolícky kňaz. Monsignor Tomáš Halík je profesorom na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde prednáša filozofiu a sociológiu náboženstva, od roku 1990 je prezidentom Českej kresťanskej akadémie a rektorom kostola Nejsvětějšího Salvátora, od roku 2004 farárom novozriadenej pražskej akademickej farnosti. Venuje sa medzináboženskému dialógu. Počas komunistického režimu pôsobil v náboženskom a kultúrnom disente, po roku 1989 podnikol prednáškové a študijné cesty po svete, bol hosťujúcim profesorom na univerzitách v Oxforde, Cambridge a Harvarde. Jeho knihy vychádzajú v anglickom, nemeckom, poľskom, talianskom, francúzskom, španielskom, portugalskom, slovinskom, chorvátskom, ukrajinskom, maďarskom, holandskom, tureckom a čínskom preklade. Jeho najnovším titulom, ktorý vyšiel v Nakladatelství Lidové noviny, je kniha Čas prázdných kostelů. Pápež Ján Pavol II. ho menoval za poradcu Pápežskej rady pre dialóg s neveriacimi, Pápež Benedikt XVI. čestným pápežským prelátom. Je členom Európskej akadémie vied a umenia a mnohých ďalších inštitúcií, získal mnoho literárnych aj iných cien doma aj v zahraničí. Roku 2014 dostal Templetonovu cenu za celoživotné dielo, roku 2016 čestný doktorát Oxfordskej univerzity, roku 2019 prevzal z rúk nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera štátne vyznamenanie, Kríž za zásluhy 1. triedy Záslužného rádu Spolkovej republiky Nemecko. Žije v Prahe. „Okrem spojenectva s nacionalistami cirkev sama prispela k procesu sekularizácie dvoma vecami: príliš sa spoliehala na automatizmus tradície a podcenila potrebu výchovy ku konverzii od ,dedičstva otcov‘ k hlbšej osobnej viere a nedokázala včas čeliť pandémii sexuálneho, psychologického a duchovného zneužívania zo strany duchovenstva. V postkomunistických krajinách sa už dlho prejavuje škodlivá, ale márna snaha tieto javy zahmlievať a bagatelizovať a vydávať ich za obyčajné prejavy ,skorumpovaného Západu‘. Situácia v Katolíckej cirkvi sa nápadne podobá na situáciu tesne pred reformáciou. Tak ako vtedy škandály s predajom odpustkov (tiež dlho považované za okrajový jav) odhalili hlbšie problémy, vzťah medzi cirkvou a mocou a vzťah medzi klérom a laikmi, tak je to dnes s dôsledkami škandálov so zneužívaním. Pápež František jasne pomenoval hlavnú príčinu týchto javov: klerikalizmus, zneužívanie autority. Boj proti klerikalizmu je jednou z hlavných úloh, ktoré si pápež František stanovil. Ak majú prorocké impulzy pápeža Františka vyviesť cirkev zo súčasnej ťažkej krízy a priniesť potrebnú obnovu, miestne cirkvi – a najmä cirkvi v postkomunistických krajinách – potrebujú reformné osobnosti a živé duchovné centrá. Stiahnuť sa zo sveta do geta ,paralelnej polis‘, ako to odporúča populárna kniha odpadnutého katolíka Roda Drehera, znamená zradiť katolicitu cirkvi a nastúpiť heretickú cestu do podoby nezdravej sekty.”
Foto: MAFRA/ Michal Šváček