je ruský aktivista, hudobný a kultúrny kritik a publicista, organizátor koncertov a festivalov. Je jedným z prvých propagátorov rockovej, nezávislej a elektronickej hudby v ZSSR a Rusku a zakladateľ hudobných labelov ako Priboj, Zenit či Zakat. V osemdesiatych rokoch hral významnú úlohu v antisovietskej kultúrnej revolúcii sovietskej mládeže. Trojickij je autorom niekoľkých kníh, napríklad vôbec prvej knihy o sovietskom rocku „Rock v Sojuze, 60-e, 70-e, 80-e roky“ (1987), Pop-lexikon (1990) či „Тусовка: что случилось с советским андерграудом“ (1990, Smotánka. Čo sa stalo so sovietskym undergroundom). V súčasnosti žije v Tallinne a prednáša na univerzitách v Tallinne a Helsinkách. „Neverím, že Rusi sú skutočne zarytí či hlboko veriaci pravoslávni kresťania. V žiadnom prípade! Ľudia síce vykrikujú veci ako T,o je bohorúhačstvo, tie dievčiny by som zlynčoval!‘Ale ak sa nejakého Rusa opýtate, kedy bol naposledy v kostole, ak je úprimný, povie vám, že tam nebol nikdy, alebo naposledy pred piatimi rokmi na rodinnom výlete do Vladimíru. Čo ich tak strašne rozzúrilo na prípade Pussy Riot? Na jednej strane v tom bol mužský šovinizmus a nenávisť k feminizmu. A navyše to bola aj generačná záležitosť: robia punk, sú mladé. Je to presne ten istý dôvod, pre ktorý postarší ruskí komunisti a robotníci mlátili hipíkov na uliciach v 60-tych a 70-tych rokoch. Ale nie je to plné vysvetlenie. Pravdu povediac, nerozumiem celkom, ako môj národ môže byť taký krutý, zadubený, konzervatívny a uzavretý voči ľuďom, ktorí sa zasadzujú za nich, za ich slobodu.“