je britsko-poľský sociológ a filozof, jeden z najvýznamnejších sociálnych teoretikov našej éry. V roku 1968 počas antisemitských čistiek v Poľsku odišiel z Varšavskej univerzity a emigroval do Izraela. Učil na univerzitách v Tel Avive a Haife. Roku 1971 sa presťahoval do Veľkej Británie a stal sa profesorom a vedúcim katedry sociológie na univerzite v Leedsi, kde žije dodnes. V českom a slovenskom preklade okrem iných vyšli jeho knihy Globalizácia, Modernosť a holokaust, Humanitní vědec v postmoderním světě, Individualizovaná společnost, Myslet sociologicky, Svoboda, Tekutá modernita, Tekuté časy. Život ve věku nejistoty, Úvahy o postmoderní době, Umění života, Tekutá láska, Tohle není deník, Stát v krizi (spolu s Carlom Bordonim) a Tekutý dohled (spolu s Davidom Lyonom). “Otázka identity sa zmenila z čohosi, s čím sa narodíte na úlohu, ktorá vás čaká: musíte si vytvoriť vlastnú komunitu. Ale komunity sa nevytvárajú: buď ich máte alebo nie. Sociálne siete poskytujú akúsi náhradu. Rozdiel medzi komunitou a sociálnou sieťou spočíva v tom, že vy patríte do komunity, zatiaľ čo sociálna sieť patrí vám. Máte pocit, že ju máte pod kontrolou. Ak chcete, pridáte si priateľov, keď sa vám zachce, škrtnete ich. Máte pod kontrolou dôležitých ľudí, s ktorými ste v kontakte. No pridávať a škrtať priateľov na internete je také ľahké, že si ľudia nevypestujú skutočné sociálne zručnosti, ktoré potrebujú, keď vyjdú na ulicu alebo prídu do práce a narazia na množstvo ľudí, s ktorými musia mať rozumné interakcie. Pápež František, ktorý je veľká osobnosť, poskytol prvý rozhovor po zvolení na pápežský stolec Eugeniovi Scalfarimu, talianskemu novinárovi, ktorý sám seba vyhlasuje za ateistu. Bol to signál: v skutočnom dialógu nejde o to hovoriť s ľuďmi, ktorí majú rovnaké presvedčenia ako vy. Sociálne médiá nás neučia viesť dialóg, pretože sa v nich veľmi ľahko dá vyhnúť kontroverzii…No väčšina ľudí nepoužíva sociálne médiá na to, aby sa zjednotili, aby si rozšírili obzory, ale naopak, aby sa zašili v komfortnej zóne, kde jediný zvuk, ktorý počujú, je ozvena ich vlastného hlasu, kde jediné, čo vidia, sú odrazy ich vlastnej tváre. Sociálne médiá sú veľmi užitočné, dávajú radosť, ale sú aj pascou.”