Ján Markoš

    je spisovateľ a šachový veľmajster, lektor kritického myslenia. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa stal na Slovensku bestsellerom. O rok neskôr mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a tento rok kniha Bližšie k sebe. Ako šachový veľmajster napísal knihu Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu, ktorá získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. Žije v Bratislave. “Keď slnko zapadá, nie je našou úlohou ho zastaviť. Súmrak sa predsa nedá zastaviť.
    Môžeme však urobiť niečo iné: podeliť sa o svetlo, ktoré nám ešte zostáva. Pohľadať po vreckách či po dome čokoľvek, čo odrazí aspoň kúsok slnečného lúča. Kozmetické zrkadielko. Sklíčko z okuliarov. Vyleštenú zadnú stranu mobilu. Nerezový hrniec.
    Zachytiť červené svetlo slnka na horizonte a nasmerovať ho tam, kde v tme tušíme iného človeka: do tváre priateľa, susedky, náhodného chodca na ulici. A dúfať, že ten či tá, ktorým sme svetlo poslali, tiež pohľadajú po vreckách a nájdu čosi, nejaký lesklý predmet, improvizované zrkadielko, vďaka ktorému budú môcť darované svetlo poslať ďalej.
    Predstavujem si to ako akúsi magickú laserovú šou neskorého jesenného večera. Ľudia v hustnúcej tme a novembrovej hmle, známi i neznámi, spojení mnohokrát odrazeným slnečným lúčom. A predstavujem si tiež, ako si – možno vďaka šťastnej náhode – lúč opäť nájde človeka, ktorý ho poslal ako prvý, a kruh svetla sa tým uzavrie.
    A keď potom slnko zmizne za obzorom, nerozhostí sa úplná temnota. Slnečný lúč zachytený medzi ľuďmi bude obiehať stále dookola ako perpetuum mobile a osvetľovať tmavú noc. Neunaví sa, ani sa neminie: veď ako by sa mohlo svetlo unaviť.
    Vybledne až ráno, keď slnko znovu vyjde a jasu bude opäť nadostač. A slnko, to mi verte, určite vyjde. Pretože ani úsvit sa nedá zastaviť.”
    Foto: Denník N