je holandský spisovateľ, patrí k najoceňovanejším spisovateľom svojej generácie. Pôvodom je z Maroka. Do Holandska prišiel s rodičmi ako štvorročný, žili v Rotterdame, otec živil rodinu ako mäsiar. Keď mal Adbelkader 21 rokov, napísal román Svadba pri mori a stal sa tým literárnou hviezdou. Kritici aj čitatelia boli nadšení, kniha vyšla vo viacerých jazykoch. Jeho nasledujúci román už získal prestížnu Libris Prize. Okrem prózy a divadelných hier publikuje aj eseje, a píše do holandských a nemeckých novín. Je to vášnivý bežec, jeho osobný rekord z Rotterdamského maratónu je 2:52:19. O tom, ako sa mu nepodarilo svoj rekord prekonať, napísal knihu Maratónec. Jeho rodičia sú moslimovia, on je neveriaci. Píše po holandsky, ale hovorí aj po berbersky a po anglicky. Žije v Amsterdame. „To, čo sa odohráva za dverami islamských domácností, von takmer neprenikne. Šťastie sa oslavuje verejne, utrpenie je schované. Hovoriť o ňom je tabu. Priepasť medzi staršími a mladšími moslimami sa zväčšuje. Mladší sa narodili v Európe, tu žijú, tu prežívajú vieru. Viera z krajiny ich predkov ustupuje do pozadia a európsky islam zatiaľ takmer úplne chýba. V Amsterdame, meste, v ktorom bývam, sa mladí moslimovia snažia zaviesť v mešite zmeny, ale narážajú na odpor starších. Mladí sa potom správajú lojálne a nechcú nikoho uraziť. Takéto ohľady sťažujú dialóg. Riešenie sa nehľadá, ale odcudzenie zostáva. V našej spoločnosti neexistuje chránené miesto, kde by sa dalo hovoriť o intímnych veciach. A tak sa plno vecí odohráva v šedom priestore, v ktorom nakoniec miznú tí, čo sa dajú na cestu radikálneho islamu. Väčšina imámov je mierumilovná a nevyzýva zničiť Západ. Niektorí však priťahujú ťažko narušených mladých, ktorí by potrebovali profesionálnu pomoc, a nie náboženskú nenávisť. Mladí ľudia len málo doma hovoria o tom, čo sa deje vo vonkajšom svete, ak vôbec hovoria. Ale o tom, čo sa deje v ich vnútornom svete, hovoria ešte menej. Preto si nikto nevšíma ich krízu zmyslu a ich bezbrannosť.“
Foto: Merlijn Doomernik