Aleksandra Jasińska-Kania

    je poľská sociologička. Emeritná profesorka na Sociologickom ústave Varšavskej University, kde prednášala od roku 1990. Špecializuje sa na všeobecnú sociológiu, porovnávací výskum hodnôt, demokraciu a občianstvo, národnostnú identitu, nacionalizmus a národnostné stereotypy. Pôsobila na univerzitách na Havajských ostrovoch, St. John’s College v Oxforde, Indiana University v Bloomingtone, na Stanfordskej Universite a Štokholmskej univerzite. Zúčastnila sa množstva výskumných projektov, medzi nimi Výskumu európskych hodnôt (European Values Study) a je autorkou, spoluautorkou či zostavoateľkou dvanástich kníh a vyše 100 článkov, publikovaných v poľských a zahraničných časopisoch. K jej najvýznamnejším publikáciám v poslednom čase patrí Legami fragili (spolu so Zygmuntom Baumanom), 2014 a Wartości i zmiany. Przemiany postaw Polaków w jednoczącej się Europie (Hodnosti a zmeny. Meniace sa postoje Poliakov v zjednocujúcej sa Európe), 2011. “Populizmus predpokladá, že spoločnosť sa delí na dve vnútorne homogénne a jednoliate, ale navonok vzájomne protichodné a antagonistické skupiny: na jednej strane ‚čistý ľud‘ a na druhej ‘skorumpovaná elita’. Demokracia v takomto poňatí znamená vládu väčšiny, ktorá nesmie byť nijako obmedzovaná a politika má byť výrazom všeobecnej vôle ľudu. Ľud‘ je nositeľom kolektívnej múdrosti, čerpanej z odvekých miestnych tradícií, náboženstva a národnej kultúry; je pilierom morálnych hodnôt postavených na intuitívnej schopnosti odlíšiť dobro od zla a spravodlivosť od nespravodlivosti. Ruku v ruke s tým ide nedôvera k rozličným inštitúciám a nechuť prísne dodržiavať formálne pravidlá (no súčasne prísne odsudzovať porušovanie morálnych noriem) a predovšetkým podozrievavosť voči predpisom, zaručujúcim práva jednotlivcov a menšín, ktoré sú pokladané za zdroj privilégií a zneužívania. Elity, ktoré sú nepriateľské voči ‚ľudu’ a vykorisťujú ho, sú obviňované z toho, že využívajú svoju pozíciu, zdroje a verejný majetok vo vlastnom záujme, ktorý odporuje záujmu väčšiny. Ba čo viac, sú obviňované z toho, že vedome, hoci skryto, škodia obyčajným ľuďom, čo sa prejavuje v sprisahaneckých aktivitách a zradou národných záujmov. Populizmus apeluje na všetkých tých, čo sa cítia byť obeťami, ktoré nenásytné a nemorálne elity vylúčili, ukrivdili a zbavili vymožeností modernizácie, hospodárskeho pokroku a prechodu k demokracii. Vedie to k posilneniu moralizmu v politickom diskurze a politizácii morálneho diskurzu, vytváraniu atmosféry ‘morálnej paniky’, ktorá veští úpadok morálky vo verejnom živote a hlásanie hesiel ‘morálnej revolúcie’, ktorá štát ozdraví tým, že zbaví moci elity, ktorých vláde chýba morálna legitimita. Tento diskurz vyvoláva silnú emocionálnu odozvu, posilňuje pocity hnevu a resentimentu, nepokoja a strachu.”