Aliaksandr Milinkievič

    je bieloruský fyzik, jeden z vodcov demokratickej opozície v Bielorusku. Žije v Minsku. Roku 2005 bol vybraný za spoločného kandidáta Zjednotenej demokratickej opozície a počas celej prezidentskej kampane pred voľbami 19. marca 2006 sa mu darilo udržať pohromade bieloruskú opozíciu a vytvoriť spoločný front proti Alexandrovi Lukašenkovi. Prednášal na univerzitách v Alžírsku, Francúzsku a v Spojených štátoch. Roku 2007 dostal Cenu Andreja Sacharova, ktorú udeľuje Európsky parlament. „Časť Bielorusov si stále myslí, že by sme sa mali integrovať s Ruskom. Podľa mňa to zanamená inkorporáciu do Ruska. Druhá časť hovorí, že by sme mali postupovať európskou cestou, ktorá je založená na etických a mravných hodnotách. Sám patrím do tej druhej časti. Sluhom diktátora sa ešte stále nepodarilo urobiť z Európy nepriateľa. A to aj napriek tomu, že ľudia majú zatvorené oči a uši. Verím, že keď budeme mať slobodu, eurooptimistov bude oveľa viac. Niekedy mám pocit, že Lukašenko nie je naše najväčšie nešťastie, tým je práve mentalita ľudí. Ľudia stredného veku akoby zabudli na svoje historické korene, nepoznajú svoje dejiny, svoj jazyk – Bielorusko prešlo denacionalizáciou. Veľmi dobre vieme, že treba zničiť strach a dosiahnuť solidaritu, s tým súhlasí celá opozícia. Keď Česi a Slováci bojovali proti komunizmu, lídri opozície tiež nevedeli povedať, kedy príde víťazstvo. Nevieme to ani my. Je to proces pôsobenia na ľudí – vyviesť ich z apatie. Tiež je ťažké predpovedať, že vtedy a vtedy vyjdeme do ulíc a zvíťazíme. Ale pripravujeme sa na to. Pre mňa sú fenoménom mladí Bielorusi. Je to záhada, prečo mládež, ktorá nikdy nepoznala slobodu a narodila sa do neslobody, je naraz ochotná bojovať s režimom. Ísť do ulíc. Pritom u nás existuje trest smrti, a keď vás obvinia z terorizmu, tak vás môžu popraviť. Keď boli tie najväčšie protesty v uliciach, hovoril som mladým ľuďom: ‘Ako je to môžné? Neviete, čo je sloboda a bojujete za ňu.’ Odpoveď znela: ‘Nechceme žiť v klamstve. Chceme mať perspektívu vo vlastnej krajine. Preto bojujeme.’ Sú to prekrásni mladí ľudia.”
    Foto: Vladimir Pomortzeff