je švédska spisovateľka a novinárka, predsedníčka švédskeho PEN-klubu. V súčasnosti pracuje v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracuje taktiež na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1). Žije v Štokholme. V slovenskom preklade jej vo vydavateľstve Absynt vyšla kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy, za ktorú získala nielen Augustovu cenu, ale aj prestížne ocenenie pre reportážnu literatúru, Cenu Ryszarda Kapuścińskeho a cenu Švédsko-dánskeho kultúrneho fondu. A v týchto dňoch vychádza v slovenčine aj jej najnovšia kniha 1947. 1947 je ambiciózny historicko-reportážny projekt, v ktorom autorka rekonštruuje jediný povojnový rok – 1947 – rok, ktorý formoval aj našu prítomnosť. „V prvých rokoch po vojne sa ľuďom nechcelo hrabať v minulosti, a možno sa im nechce ani dnes. Ingvar Kamprad sa stal symbolom ambiciózneho švédskeho podnikateľa, človeka, ktorý má oko na nové trendy, silného, inšpiratívneho lídra – muža, ktorý masám spotrebiteľov dáva to, po čom túžia. Stal sa vzorom a súčasne aj odrazom švédskeho imidžu. Ikea predáva Švédsko a Švédsko zas predáva Ikeu, a tak sa štát a firma stávajú vzájomným zrkadlovým obrazom a ich mienka o sebe samých tým stúpa. Keď som v knihe zverejnila nové informácie o Kampradovi, začalo sa o tom písať na celom svete. Ikea reagovala až po mesiaci tým, že vysokému komisárovi OSN pre utečencov darovala 51 miliónov dolárov, najväčší dar v dejinách tejto organizácie. Zlé správy zanikli vo svetle tohto veľkorysého daru. Odvtedy prešlo sedem rokov a Švédsko ešte stále neodpovedalo na otázku: Kým bol Ingvar Kamprad? Ako mohol byť členom nacistickej strany, a napriek tomu mať blízky vzťah k svojmu židovskému priateľovi Ottovi Ullmanovi?  K Ottovi, ktorého rodičov zavraždili v Osvienčime? V Múzeu Ikea sa spomína, že Ingvarova stará matka mala veľmi blízky vzťah so svojím synom a že v Hitlerovi videla budúcnosť Nemecka. To je všetko. Obrazy Ingvara Kamprada a Švédska sa neprestávajú vzájomne zrkadliť: bez tieňa, bez hanby a bez najmenšej a snahy vysporiadať sa s minulosťou.“
Foto: Eva Tedesjo