je filozofka. Pracuje na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a prednáša filozofiu na Katedre filozofie Trnavskej univerzity. Je šéfredaktorkou časopisu pre humanitné vedy Ostium. Napísala knihy Cesty fenomenológie a Výraz – dielo – telesnosť. Zaoberá sa fenomenológiou a filozofickou antropológiou. Má tri deti, žije v Trnave. “V čase Novembra ‘89 som mala toľko rokov ako dnes moja dcéra. V desiatich rokoch som dostala vstupenku do života v slobode. Moja generácia sa chopila nových možností s entuziazmom a doslova. Mala som šťastie na rovesníkov aj na inšpirujúce a podporujúce prostredie. Mala som šťastie, že moja cesta bola a je spojená s filozofiou.
Som z generácie Husákových detí. Naše deti sa už, našťastie, takto nazývať nebudú. Žiaľ, do ich detských životov nečakane zasiahla pandémia. Obmedzila ich pohyb, priateľstvá, rodinné stretnutia. Ihriská vystriedali virtuálny svet. Úsmev nahradili emotikony. Zažívajú presne opačné skúsenosti ako my. Pred tridsiatimi dvoma rokmi sme prvý raz slobodne prechádzali hranice s Rakúskom. Naše deti čakajú na možnosť vybehnúť slobodne a bezpečne na ihrisko.
Deti však vedia zmeniť optiku rýchlejšie než my a nájsť nové na prekvapivých miestach. Vystúpme z dezilúzie a pozrime sa ich očami do ďalších dní. Z tekutosti doby sa tak vynárajú výzvy aj nové ostrovy nádeje a slobody. Ohľaduplnosť a solidarita najmladších s najstaršími, vnímavosť k prírode, dodržiavanie pravidiel hry a v neposlednom rade dôvera v tvorivosť ako hľadania ciest v neznámych situáciách.
Od Novembra do môjho života prišlo veľa nových ľudí. A najmä traja malí ľudia. Mnohí z neho však aj odišli a ich hlas tu chýba. Veľa sa už sedimentovalo v dejinnosti a môžeme sa k tomu vrátiť len v spomienkach. Áno, naša spoločnosť v mnohom otupela a zhrubla. No to, čo je z Novembra a vďaka Novembru v našich životoch stále prítomné, je skúsenosť slobody a nádeje, presnejšie, že sloboda nie je ‘vyriešený’ problém. To dnes v dobrom aj v tom ťažkom môžeme spoločne niesť s našimi deťmi.”