je prekladateľka. Žije v Londýne, no narodila sa a vyrástla v Bratislave, odkiaľ sa roku 1978 spolu s rodičmi (spisovateľom Ladislavom Jánom Kalinom a novinárkou Agnešou Kalinovou) vysťahovala do Západného Nemecka, kde vyštudovala slavistiku a anglistiku. Vyše dvadsať rokov pracovala na Medzinárodnom sekretariáte Amnesty International v Londýne, neskôr v organizácii Save the Children. V rokoch 2008 – 2014 žila v Spojených štátoch, kde sa začala venovať prekladaniu. Je stálou spolupracovníčkou portálu salon.eu.sk a Stredoeurópskeho fóra. Do angličtiny preložila knihu Daniely Kapitáňovej Samko Tále. Kniha o cintoríne, román Petra Krištúfka Dom hluchého, z češtiny román Petry Procházkovej Frišta a do slovenčiny novelu poľského autora Huberta Klimko-Dobrzanieckého Uspávanka pre obesenca a eseje Tonyho Judta Penzión spomienok. Je externou redaktorkou medzinárodného online časopisu Asymptote pre Slovensko a predsedníčkou mimovládnej organizácie Rights in Russia. “Keď som roku 1978 odchádzala do emigrácie z politických dôvodov, neverila som, že sa dakedy budem môcť vrátiť domov. No keď som sa v Nemecku stretla s československými emigrantmi z roku 1968, ktorí do slovenčiny či češtiny plietli nemecké slová, zaumienila som si, že budem pestovať a udržiavať si slovenčinu. Na druhej strane som sa nechcela ani izolovať v emigrantskom gete a žiť obrátená do minulosti. Vedome som si teda zvolila cestu integrácie, nie asimilácie či separácie a snažila som sa zachovať si svoju kultúrnu a jazykovú identitu a súčasne vstrebávať čo najviac z novej kultúry, v ktorej som sa ocitla. Takže čosi ako taký osobný, individuálny multikulturalizmus.“