„Ak totálne a konzistentne podávate namiesto pravdivých faktov lži, výsledok nebude ten, že lož by bola uznaná za pravdu a pravda očiernená ako lož. Výsledok bude, že vedomie, z ktorého vo svojom rozhodovaní v reálnom svete vychádzame – a kategória pravda verzus klamstvo patrí do mentálnych prostriedkov, ktoré na to slúžia – sa rozpadne,“ napísala Hannah Arendt v eseji Truth and Politics v roku 1967.
A neskôr v jednom z rozhovorov: „Národ, ktorý už nedokáže ničomu veriť, nedokáže o ničom rozhodovať. Prišiel o schopnosť konania, ale aj o schopnosť uvažovania a úsudku. A s takýmto národom si potom môžete robiť, čo sa vám zachce.“ To bolo v roku 1974.
Zvláštne je len to, že presne takto bolo možné robiť si čokoľvek so stámiliónmi ľudí aj desaťročia pred internetom a sociálnymi sieťami a dávno predtým, než vzniklo slovo hoax. Na masové rozšírenie lži stačilo len rádio, neskôr televízia, a ešte to čosi, čo je pevne zabudované v dynamike ľudských emócií a ľudských spoločností.
O tom bude Stredoeurópske fórum 2024 v Bratislave a ďalších slovenských mestách. Bude sa venovať súvislosti medzi naším myslením a lžou, medzi lžou a nadávkami, a medzi lžou, brutalitou a utrpením. Inými slovami, bude o súvislosti medzi lžou a kolapsom civilizácie – toho stavu, keď už nikto neverí ničomu, takže zaniknú pravidlá a zostane len to jedno, ktoré nám diktuje strach.