Michal Havran

    je teológ a spisovateľ. Žije v Bratislave. Študoval protestantskú teológiu v Štrasburgu a na École pratique des hautes études v Paríži. Spolu s Marošom Hečkom napísal bestseller Kandidát, ktorý sa stal predlohou k rovnomennému filmu. Vo verejnoprávnej televízii moderuje každý týždeň reláciu Večera s Havranom a nepravidelnú reláciu Európska kaviareň. Pred siedmimi rokmi vydal zbierku kritických textov Besnota, potom mu vyšli mu romány Analfabet (bol zaň nominovaný na Cenu Anasoft Litera) a Otec bol v strane, eseje Obesíme ťa a vlani kniha Apokalypsy. „ Aké máte vlastne plány so Slovenskom? Máte mindráky zo Západu napriek tomu, že ničím iným nie ste. Boli ste viac ako desať rokov pri moci, ostali po vás nedostavané cesty, Výboh, Bödör a žiadna nová nemocnica. Nedokázali ste dodať jediný solídny výsledok a teraz to vysvetľujete vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Francúzsko, Británia, Nemecko sú prvými investormi v našej krajine, vďaka nim sme sa pohli, zatiaľ čo vy ste zabezpečovali prosperitu vždy iba pre pár ľudí. Hovoríte, že nepošlete slovenských mužov zomierať. Nemusíte. Robí to vaše zdravotníctvo, založené Paškom, tisíce ľudí ako môj otec umreli pre odopretú liečbu. Nemusia byť na fronte, umierajú v ohavných nemocniciach sovietskeho razenia, zatiaľ čo vaši kamaráti tu už ani nežijú. Vy to možno neviete, ale sú aj dôležitejšie veci ako politika. Napríklad veľkorysosť, empatia, schopnosť pocítiť bolesť a zúfalstvo. Nie všetko je propaganda a nie všetky slová slúžia iba vám. Nie všetci zavraždení na Ukrajine ani Kuciak a Kušnírová umierajú naschvál proti vám, aby skrížili vaše nečisté ambície. Nemáte presvedčenie, ničomu neveríte, neviete povedať, kto začal vojnu, kto predstavuje skutočné ohrozenie územnej celistvosti, nechápete, prečo Štefánik bojoval na ruskom fronte. Stále predstierate, že najdôležitejšia vec na svete je domáca pohoda u Gašpara. Je to nehodné premiéra európskej krajiny, nehodné každého človeka a každého muža, tak ako vaše primitívne vnímanie sveta len ako politického zápasu.Ešte nikdy nikomu neublížila pokora, nikoho neurážala a neumenšila schopnosť súcitu a pomoci, ktorá námumožňuje vidieť pôvod zla a príčiny úpadku. O slovenských novinároch hovoríte ako o poslednom odpade, ani raz ste podobné slová nepoužili proti pochybným ľuďom, proti Putinovi. Preňho máte pochopenie, on je vaša garancia. Zamlčiavate, čo chce urobiť so Slovenskom, hoci možno to už dávno viete. Lenže viete, ako to chodí. Slovensko je dnes celkom iná krajina, nikdy z nás nebude Bielorusko ani Maďarsko a ani ruská gubernia. Stojíme tu pevne, na pôdoryse Štefánika, Goliana a Viesta. A viete, čo to znamená.“
    Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum