je teológ a spisovateľ. Žije v Bratislave. Študoval protestantskú teológiu v Štrasburgu a na École pratique des hautes études v Paríži. Spolu s Marošom Hečkom napísal bestseller Kandidát, ktorý sa stal predlohou k rovnomennému filmu. Okrem iného má vo verejnoprávnej televízii každý týždeň reláciu Večera s Havranom a nepravidelnú reláciu Európska kaviareň. Pred tromi rokmi vydal zbierku kritických textov Besnota, roku 2016 mu vyšiel prvý román Analfabet (bol zaň nominovaný na Cenu Anasoft Litera), kniha esejí Obesíme ťa a vlani román Otec bol v strane. „Táto generácia pozná trvácnu nádheru života a slasti, nestačí im najesť sa raz a raz mať sex s neplnoletou čašníčkou z Devínskej Novej Vsi, majú na viac, považujú sa za ctihodných občanov, nerežú hlavy a nevybuchujú, vedia, že musia držať spolu a nie viesť vojnu, pretože spolu budú lepšie čeliť nástrahám života a zrade, ktorá vyzabíjala prvú generáciu. Pochopili, že existuje výnosnejší a bezpečnejší biznis ako drogy a herne a prostitúcia, že je niečo, čo sa podarilo ovládnuť len máloktorej skupine a preto sa im tiež páči Narcos, lebo na rozdiel od prvých pochopili, že najlepšou sférou je kontrola štátu. Nedokázali by to bez politikov, bez Roberta F. by žiadna taká skupina, ktorá sa sťahuje do vyšetrovacej väzby, nemohla existovať a štát nemohol vyšetrovať sám seba, pretože to nemal, pri pohľade na funkcie zadržaných, ako robiť. Dokonale ochromili spravodlivosť a fungovanie polície, takmer dokonale ovládli štát, v ktorom vytvorili paralelnú bezpečnostnú štruktúru, čo sa zatiaľ podarilo iba zaostalým krajinám tretieho sveta pod kontrolou nie mafie, ale organizovaného gangsterského štátu. A takto teda vyzerá Slovensko, zatiaľ čo denne sledujeme pokračujúci rozklad a rozpad samotnej podstaty štátu, v ktorom už okrem nasadenia bežných ľudí nefunguje takmer nič. Vo väzbe máme zatiaľ dvadsať predstaviteľov justície a polície, ľudí, ktorí mali chrániť česť a integritu štátu a nepoužívať štát proti vlastným občanom. A nedá sa to oddeliť od vtedajšieho premiéra, pretože o týchto veciach vedelo zjavne toľko ľudí, že to jednoducho nie je možné. A tak sa ukazuje, čo sme tušili, že cynický Robert F. odovzdal významnú časť vplyvu a kontroly štátu organizovanej skupine, alebo skupinám, ktoré mu za to udržiavali pocit bezpečia a zámožného života. No a takú hanbu nezažilo ani Taliansko 60. rokov, pretože len málokde a málokedy sa podarilo jednej zločineckej politickej organizácii ovládnuť štát do takej miery, ako sa to stalo u nás, čo otvára prirodzené otázky samotného zmyslu existencie takéhoto štátu, ktorý, ako sa ukazuje, konal roky v rozpore s vlastnými sebe vytýčenými pravidlami. Nemôžeme to nechať prejsť iba takým slovenským hmkaním a mlčaním, výhovorkami na prezumpciu neviny, pretože od Kuciakovej smrti vieme, že slovenská politika bola symbioticky zrastená s najtupejším gangsterizmom, že sa ho nie len nezbavila, ale si ho pestovala a postupne mu odovzdávala ďalšie územia. Robert F., aby sme zachovali dekórum, a Ľuboš B. môžu síce napísať Slávy dcéru o vyšinutej košickej právničke, môžu ísť przniť 17. november s neonacistami, päťkármi a Andrejom D., no nedokážu zastrieť výhľad na svoj podiel viny v procese dôslednej mafianizácie Slovenska, v premene našej krajiny na šmejďácku dielňu vykoksovaných límčekov a golierikov s lepšími školami, pretože dnes vidíme, že rany sú oveľa hlbšie a hnisavejšie ako tie, v ktorých zmizol Janko. Ak sa preukáže čo len jedno z obvinení, prepojenia pasákov SBS a bitkárov s konkurznými právnikmi v golfových šiltovkách a vyšportovaných telíčkach, Roberta F., Ľuboša B. a ostatných nositeľov priesvitného podbradníka nezachráni ani spojenie s nulitným Štefanom H. a vyšparchľovanými dezolátami, pretože za toto šialené rozhodnutie odovzdať krajinu svojej vlastnej temnote bude niekto musieť niesť zodpovednosť najvyššieho stupňa.“
Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum