je rakúsky spisovateľ a filozof. Žije vo Viedni, patrí medzi najznámejších po nemecky píšucich spisovateľov a kritických. V českom preklade vyšli jeho romány Zmyselná jistota, Čelem vzad a Vyhnání z pekla, v slovenskom eseje Krajina bez vlastností a jej pokračovanie To bolo Rakúsko a tiež novela Don Juan de la Mancha alebo Výchova k slasti. Od marca 2010 do konca roku 2012 pendloval medzi Viedňou a administratívnym centrom Európy, pretože chcel napísať román z prostredia bruselskej byrokracie, namiesto toho však napísal ódu na Európu, ktorá vyšla v českom preklade pod znázvom Evropský systém – Občanský hněv a evropský mír (slovenské vydanie pripravuje vydavateľstvo SALON). “Osvienčimská lož je extrémnym príkladom, ale nie najnebezpečnejším. Zastáva ju len radikálna menšina. Oveľa problematickejšie se mi javia názory, prípadne ideológie, ktoré sú schopné získať si väčšinu. Nacionalizmus, napríklad. Ľudia si myslia, že byť nacionalistom znamená byť vlastencom, čo je niečo nevinné, niečo, čo poskytuje identitu, súnáležitosť. Dejiny však ukazujú, že nacionalizmus viedol k tým najbrutálnejším vojnám a najväčším zločinom proti ľudskosti. Stefan Zweig napísal, že to bol nacionalizmus, čo vo svojom dôsledku zničilo európsku kultúru, premenilo kontinent na trosky a popol. Aj keď môže mať niekedy celkom odlišné podoby, ako pri futbalových majstrovstvách sveta, nakoniec končí agresivitou a vojnou. Stojí totiž zo svojej podstaty v opozícii proti ľudským právam: tie nie sú deliteľné, ale nacionalizmus stavia príslušníkov vlastného národa vyššie a definuje sa vymedzením voči ostatným. Neviem, čo sa ešte musí stať, aby ľudia pochopili, že cestou národnej hrdosti, horlivosti a nakoniec nacionálneho besnenia nemožno získať to, po čom túžia, totiž dôstojný život. Keď som nedávno vo Viedni nastúpil do taxíka, ukázalo sa, že ma vezie Srb. Sršal nenávisťou kvôli tomu, že Srbov považuje celý svet za ničomníkov, hoci oni sú predsa obete, ktorým navyše bolo v dôsledku rozpadu Juhoslávie ulúpené teritórium, čo bolo odnepamäti ich. Odjakživa. Albánci síce tvrdia, že Srbi prišli do Kosova až v 15. storočí, ale taxikár namietal: ‘To je historická lož. My Srbi sme tam boli vždy. Existujú vykopávky, našli sa kosti neandrtálcov, ktoré majú vedecky preukázateľnú srbskú DNA!’ Je to vtipné, smutné, šialené a – nebezpečné.”