je spisovateľ. Vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v ôsmich jazykoch. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Žije v Bratislave, kde je vedúcim knižnice Goethe Institut. Autor románov Posledný hit, Plyš, Eskorta, Dunaj v Amerike a Trol. Vyšli mu aj zbierky poviedok Silný pocit čistoty, Lovci & zberači, Pastiersky list, Naum a Čierny lev, utópia Tahiti. Kniha Spamäti je autorovou autobiografiou. Je tiež autorom kníh pre deti: Bratislava – čarovná metropola, Dunaj – Magická rieka, Maliar a chlapec – prázdniny u Fullu (všetky tri ilustrovala Simona Čechová), komixu o nežnej revolúcii Čierna oslava (spolu s Klárou Štefanovičovou). V týchto dňoch mu vychádza komix Súdruh disident o Milanovi Šimčkovi. Film Wilsonov od režiséra Tomáša Mašína bol prvý, ktorý vznikol na motívy jeho textu (vďaka filmu vyšla v novom vydaní a samostatne poviedka Wilsonov). „Na Slovensku sa vláda nezaoberá ani životnými podmienkami ľudí, tak prečo by si všímala pomery jatočného dobytka?

Slovenská politika, nie, budem ju nazývať pravým menom, slovenská freak šou, obludárium, si konečne našla adekvátnu tému – zabíjačky. To považujem za dôstojné zavŕšenie vývoja uplynulých desiatich mesiacov. Muselo sa to skončiť v chlieve. Ctené čitateľstvo chcem hneď ubezpečiť, že zabíjačky budú! Domáce jaternice nie sú v ohrození! Nesmierne mi odľahlo. Tlačenky, krvavničky, huliaky, hurky, všetko bude. V slovenčine poznám najmenej sedemnásť výrazov pre kúsok plneného uvareného čreva, a to takmer nejem mäso. Slovenskí fašisti sa už na téme ošípaných stihli pochytiť, pretože radikáli sa, našťastie, vždy nakoniec rozhádajú aj pre prasce, ale verejnosť zatiaľ môže zostať pokojná – domáce zakáľačky odstavčiat budú pokračovať. Bruselu navzdory! Na bájnom mieste opradenom nespočetnými hoaxmi totiž žiadajú, aby sa ošípaná pred zabitím omráčila. Lenže na Slovensku sa vláda nezaoberá ani životnými podmienkami ľudí, tak prečo by si všímala pomery jatočného dobytka? To je prídavné meno – jatočný! Skoro ako progresívny. Stačí ho tisíckrát zopakovať, a zaručene sa uchytí ako zámienka pre internetový lynč. Mám rád aj spojenie rituálna porážka. Takých sme už u nás zažili neúrekom, ide priam o národnú záležitosť, o osud.
Mám nesmierne šťastie, že žijem v štáte, kde je Andrej Danko teoretikom súčasného tanca a Štefan Kuffa kritikom novej írskej drámy. To by v iných štátoch sotva bolo možné. Ale u nás sa celé týždne zaoberáme hodnoteniami a názormi týchto osôb s radikálnymi estetickými stanoviskami. Jeden vidí tyč aj tam, kde nie je, a pritom semafor nezbadá, ani keď doň vrazí autom, a druhého ovládne presvedčenie, že v dráme žien troch generácií počul samých gejov. Na poľovníckych plesoch sa však stávajú aj oveľa horšie veci, zvieratá by vedeli rozprávať. Slovenské obludárium zápasí s ťažkými preludmi. Namiesto privolania lekára sa však tvárime, že je to ešte stále v poriadku. Našťastie, nad halucinačnými vidinami naďalej prevláda láska. Ako inak si vysvetliť posadnutosť vedúceho jediným menom – Šimečka –, ak nie osudovou vášňou? Inak by nebolo možné, aby sa niekto mesiac s chorobnou posadnutosťou venoval jednej bratislavskej rodine. Predmetom milostných intríg sa už stala aj partnerka najznámejšieho nositeľa tohto priezviska. Pravá láska vždy zosilnie žiarlivosťou. Nešťastne zaľúbený často blúzni, nepripustí si realitu, vidí spojenia s nadáciami a politickými stranami aj tam, kde nie sú či dokonca ani nemôžu byť. Láska sa rada opája ilúziou, ktorú si vytvorila. Od chvíle, čo milujeme, ani najmúdrejší nevidí veci tak, ako naozaj vyzerajú. Láska nepozná ani starobu, preto jej objektom môže byť aj Milan, žiaľ, mŕtvy od septembra 1990. Dokonca aj jemu nečakaná vrelá náklonnosť prisudzuje schopnosti ovplyvňovať finančné toky dokonca zo záhrobia. Áno, láska je aj horúčka, a zabrániť jej možno iba v začiatkoch. Teraz je už neskoro. Mimoriadne tlačovky budú pokračovať, lebo citu stačí najmenšia nádej.
Vedúci národnej freak show navyše dlhodobo verí vo svoje jasnovidecké schopnosti, presvedčený, že pozná znenia rozsudkov ešte pred rozhodnutiami súdov. Nedávno v sklenej guli zbadal prepojenie handlovského atentátnika s opozíciou, hoci fakty svedčia o pravom opaku. Najnovšie sa mu v dyme z kadidla otvorilo tretie oko a on uvidel budúce ozbrojené útoky, ktoré vraj určite nastanú, zvlášť, keď sa bude na námestiach demonštrovať proti nemu. Nekontaktoval však Políciu SR (ani ona jeho), ale zvestoval to spôsobom, ktorý pripomínal mimozmyslovú seansu s vyháňaním duchov. Podľa neho vraj zabíjačky budú. Aj najznámejší jasnovidci zväčša garantujú iba 97-percetnú pravdepodobnosť, že sa ich predpovede splnia. Dym, karty a náramky sa môžu aj pomýliť. Freak šou bude pokračovať, kým sa do čela nepostaví niekto, kto umenie veštiť nahradí umením vládnuť.“
Text vyšiel v Denníku N
Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum