Oľga Gyárfášová

    sociologička, analytička, spoluzakladateľkou a členka správnej rady Inštitútu pre verejné otázky a členkou (IVO). Prednáša Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a je riaditeľkou jej Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov. Žije v Bratislave. Vo svojej práci sa sústreďuje na výskum verejnej mienky, politickej kultúry a volebného správania. Je spoluautorkou viacerých kníh a štúdií, napríklad Ona a on na Slovensku – ženský údel vo svetle verejnej mienky, She and He in Slovakia: Gender Issues in Public Opinion, Slovensko pred voľbami. Ľudia – názory – súvislosti, Democracy and Discontent in Slovakia: A Public Opinion Profile of a Country in Transition, Slovenské voľby ’98: Kto? Prečo? Ako?, Krajina v pohybe, Slovenské voľby 2002 – výsledky, dôsledky, súvislosti, Slovensko: Desať rokov samostatnosti a rok reforiem. Jej posledná publikácia, spolu s Grigorijom Mesežnikovom, je  25 rokov V4 očami verejnosti. „Hovorím tomu ,európanstvo na slovenský spôsob‘. Slováci vnímajú Európsku Únion mimoriadne pozitívne, no súčasne aj účelovo a pragmaticky.  Súvisí to viac s materiálnymi výhodami, ktoré Slováci čerpajú z členstva v EÚ a menej so spoločnými hodnotami, solidaritou či pocitom spolupatričnosti. Myslím, že politický diskurz posledných mesiacov tu tiež zohral významnú úlohu. Miesto toho, aby sme hovorili o ,spoločných problémoch‘, zvaľovali sme vinu za súčasné problémy na iných, najmä na Nemecko a nemeckú kancelárku. Ľudia sa pýtali: ‚Prečo by sme tieto problémy mali riešiť práve my?‘ (…) Tendencia voliť antiestablišmentové a antisystémové strany sa prejavuje aj na Slovensku, hoci zatiaľ tu nevidím žiadneho Orbána ani Kaczyńského. Slovenská politická scéna je veľmi roztrieštená, rozdrobená. Nedominuje tu žiadna ideológia ako v prípade Viktora Orbána v Maďarsku, ktorý má podporu silnej strany a väčšiny voličov. V Poľsku má Kaczyński podobnú pozíciu. Na Slovensku sú však politické sily príliš rozdrobené na to, aby sa mohol objaviť jasný trend smerom od liberálnej demokracie. Jednotlivé strany sa vzájomne vyvažujú podľa systému vzájomného obmedzovania, a tým sa zachováva liberálna demokracia.“