je ukrajinský novinár. Žije v Kyjeve, kde je riaditeľom Výskumného centra pre vizuálnu kultúru a kde prenáša na Katedre kulturológie Kyjevskej Národnej Univerzity. Okrem toho aj šéfredaktorom ukrajinskej verzie platformy Krytyky Politycznej. Popri organizovaní verejných debát a umeleckých podujatí sa spolupodieľal na projekte Open University priamo na námestí Majdan v Kyjeve. Bol jedným z organizátorov obrovskej medzinárodnej konferencie Ukrajina: myslieť spoločne, ktorá sa konala v máji tohto roku v Kyjeve. Pred niekoľkými týždňami prebehla vo svetovej tlači správa, že ho neznámi útočníci pred Kyjevskou univerzitou brutálne zbili. „Európska únia a Západ zareagovali prineskoro, ako obvykle. Sankcie boli potrebné v decembri, ale lepšie neskoro ako nikdy. Aj ľavica zareagovala príliš neskoro. Dúfali
sme, že medzinárodné protesty na podporu Majdanu budú vyvíjať nátlak na Európsku úniu a Spojené štáty, aby jednali rozhodnejšie, nestalo sa však nič. Nekonala sa žiadna medzinárodná solidarita. Aj Európska únia zjavne vnímala Majdan ako hrozbu. Majdan znamenal alternatívu voči Európe, lebo sme vynašli reálnu, radikálnu a demokratickú formu boja za svoje práva. Možno práve preto sa Únia tak dlho nevedela odhodlať k činom. Ľavica musí byť aktívnejšia a informovanejšia. Nemala by opakovať Putinovu propagandu o tom, že Majdan okupovali fašisti. Ľavica si musí viac uvedomovať kontext a pochopiť, že Majdan znamenal skutočný spoločenský protest a že na Ukrajine sa odohrala skutočná revolúcia. (…) Musím zdôrazniť, že Západ je naozaj slepý voči ukrajinskej situácii. Nedokáže si predstaviť náš kontext. Áno, boli tam aj extrémni pravičiari, ale bola to skutočná revolúcia a na skutočnej revolúcii sa zúčastňujú všetky opozičné sily. Boli tam všetci – samozrejme, s výnimkou oligarchov a malej elity superbohatých.“