Michal Havran

    je teológ a spisovateľ. Žije v Bratislave. Študoval protestantskú teológiu v Štrasburgu a na École pratique des hautes études v Paríži. Spolu s Marošom Hečkom napísal bestseller Kandidát, ktorý sa stal predlohou k rovnomennému filmu. Okrem iného má vo verejnoprávnej televízii každý týždeň reláciu Večera s Havranom a nepravidelnú reláciu Európska kaviareň. Pred tromi rokmi vydal zbierku kritických textov Besnota, roku 2016 mu vyšiel prvý román Analfabet (bol zaň nominovaný na Cenu Anasoft Litera), kniha esejí Obesíme ťa a vlani román Otec bol v strane. „ Strata akejkoľvek súdnosti je nahroznejším priznaním toho, že títo ľudia už ani len nechápu, čomu by mali rozumieť, že tu nejde o nejaké sprisahanie, nežijeme predsa v Číne, kde sa jednoducho iný názor deletuje nadránom v smradľavom dvore okresnej väznice peletónom čelom vpred. Ten ohavný smrad, ktorý sa v spoločnosti rozšíril, pach rozpadu, zanedbávania, kde všetko, čo funguje, funguje už iba napriek štátu a vďaka ľuďom, ktorí neopustili svoje pozície, smrad zbabelcov a kolaborantov, ktorí dnes nevedia, kam sa pohnúť. Strach z toho, kto je ďalším v Marianovom iphone X, smrad z premeny srdca štátu na svätyňu sekty posadnutej prachmi, poradkyňami a drahým chľastom nie je niečo, čo zmyjeme karcherom. Všetci sme už zasiahnutí a kontaminovaní, nedá sa to iba pozorovať ako curling o tretej ráno, neexistuje odstup, ani fotka z loďky z Chorvátska ju nezachráni, pretože tam sa so Sanaderom trochu vyhrali a hneď bolo lepšie a pokojnejšie. A čo my? Prázdne oslavy, hradné vysielače k mimozemskej civilizácii, spomienky na Povstanie. Čo sa s nami stalo v čase, keď sme mali pre seba všetko? Keď sme konečne mohli pracovať na tom, aby sa zo Slovenska stal poriadny štát? Kde sme použili našu energiu a tvorivé sily spoločnosti, z ktorých časť sme nechali odísť do zahraničia a zvyšok sme ponižovali bezprávím? Za čo by sme bojovali dnes, čo by muselo prísť, aby sa slovenská spoločnosť odvrátila od čítania autobiografického Ave Ja, ktorý je zároveň najpresnejším opisom toho, ako tu časť ľudí žije a predstavuje si svoj vplyv? Chápete, čo ste urobili? Chápete, čo sme urobili? Nejde o vaše infantilné pieskoviská, kde si hádžete do očí mokrý piesok. Zranili ste mladú spoločnosť, dovolili ste, aby zostarla hrôzou.“
    Foto: Peter Župník / Stredoeurópske fórum